Výrobcovia sa odvolávajú na štát a zahraničie
Slovenskí hydinári uviedli, že za vysokými cenami potravín nie sú ich výrobcovia. Obchodné reťazce tvrdia, že nárast cien potravín je spôsobený najmä vonkajšími faktormi mimo SR a ony infláciu tlmia v prospech spotrebiteľov. Podľa Potravinárskej komory Slovenska (PKS), ako aj Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) pri cenách potravín Slovensko v zásade dobieha nezáujem štátu o podporu ich výroby.
„Viackrát sme sa v médiách stretli v poslednom období s informáciou, že infláciu v SR spôsobujú výrobcovia potravín. Nie je to však pravda. Od začiatku roku 2022 vzrástli náklady na výkrm kurčiat o 37 percent, odbytové ceny spracovateľov hydiny za chladené kurčatá však vzrástli iba o 25 percent. Naproti tomu priemerné spotrebiteľské ceny za kura chladené vzrástli za rovnaké obdobie až o 42,6 percenta,“ spresnil Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS), ktorý je zároveň aj predsedom Únie potravinárov Slovenska.
„V prvom rade je treba povedať, že inflácia vznikla mimo SR, prevažne zvýšením cien energií na svetových burzách a zvyšovaním cien komodít po začatí ruskej agresie na Ukrajine. Toto sú vstupné položky, ktoré ovplyvňujú výrobné ceny a následne aj predajné,“ uviedol Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.
Rola obchodných reťazcov a inflácia
Obchodné reťazce naopak podľa neho zásadným spôsobom tlmia infláciu v prospech spotrebiteľov na Slovensku, do čoho ich tlačí silné konkurenčné prostredie v krajine. „Za rok 2022 nám nákupné ceny od dodávateľov rástli v priemere o 17,5 percenta, predajné ceny rástli tempom 16,2 percenta. To znamená, že obchodníci si nielen nepremietli vlastné zvýšené náklady do predajných cien, ale častokrát ani zvýšené ceny od svojich dodávateľov,“ priblížil Krajčovič. Treba sa podľa neho sústrediť na to, čo infláciu spôsobuje, a to sú vstupy do výroby.
Aktuálna inflácia bola podľa Filipa Kasanu, viceprezidenta Zväzu obchodu (ZO) SR, vlani spôsobená najmä vonkajšími faktormi mimo SR. „Vo vzťahu k potravinárstvu a obchodu ide jednoznačne o infláciu tlačenú zvýšenými nákladmi na všetkých stupňoch agropotravinárskej vertikály, vrátane obchodu. Na rastúce ceny potravín dominantne vplývajú ceny energií, palív, kolísavé ceny poľnohospodárskych komodít na burzách, ale aj rast minimálnej mzdy a mzdových príplatkov v národných podmienkach,“ spresnil Kasana.
Zdôraznil, že domáce obchodné siete združené vo ZO SR upravovali spotrebiteľské ceny základných potravín vlani výlučne pod vplyvom zvýšenia odbytových cien zo strany dodávateľov. „Naše obchodné marže sa teda nezvyšovali. Je tomu tak aj z dôvodu silnej konkurencie na trhu,“ dodal Kasana.
PKS: Dobieha nás nezáujem
Jana Venhartová, riaditeľka PKS v súvislosti s diskusiami o vysokej inflácii u potravín uviedla, že Slovensko pri cenách potravín dobieha dlhodobý nezáujem štátu o podporu potravinárskej výroby. „V rámci SR nás dobieha dlhodobý nezáujem štátu o podporu potravinárskej výroby s absenciou systémovej podpory potravinárstva zo štátneho rozpočtu, z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti a nízkou plánovanou podporou v Strategickom pláne SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ na roky 2023 až 2027. To všetko sa podpísalo pod vysoký technologický dlh a slabú konkurencieschopnosť odvetvia voči zahraničným výrobcom,“ priblížila Venhartová.
Skokovitý nárast cien podľa SPPK naplno naštartovala vojna na Ukrajine, výkyvy na zahraničných burzách spôsobené dôsledkami vojny, následne energetická kríza. „Potravinársky spracovateľský priemysel, ktorý už aj pred vypuknutím covidu v skutočnosti nepatril medzi strategické oblasti záujmu vlády, na tento fakt dopláca. Slovenskí potravinári naďalej nie sú konkurencieschopní na jednotnom európskom trhu,“ doplnila hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Ďalšie dôležité správy
