Požiadavku Konfederácie odborových zväzov (KOZ) na zvyšovanie platov vo verejnej a štátnej správe podporujú aj riaditeľka Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce Marta Kahancová a predseda správnej rady Inštitútu sociálnej demokracie Martin Halás. Tento krok je podľa nich opodstatnený, avšak KOZ by podľa nich mala brať na vedomie aj avizované šetrenie vlády, uviedli analytici.
Argumenty pre navyšovanie platov
„Navýšenie platov môže byť legitímnou požiadavkou odborárov aj v čase šetrenia a avizovaného prepúšťania v štátnej správe. Otázku navyšovania platov treba chápať v širšom kontexte, lebo aj štátna a verejná správa sa má snažiť prilákať a udržať kvalitnú pracovnú silu. Finančné ohodnotenie je jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa,“ uviedla Kahancová.
Dodala, že aj keď sa platy v štátnej a verejnej správe v minulosti zvyšovali, tak aktuálne sú stále dlhodobo pod priemerom platov v súkromnej sfére. Štátna a verejná správa podľa nej súťaží o talenty nielen s inými odvetviami v ekonomike, ale aj so zahraničím v rámci voľného pohybu pracovnej sily v EÚ. Zdôraznila, že pre zvýšenie atraktívnosti práce vo verejnom sektore a udržanie kvalitnej pracovnej sily je rast platov potrebným faktorom.
KOZ v utorok informovala, že požaduje zvyšovanie tarifných miezd zamestnancov v štátnej a verejnej správe od 1. septembra tohto roka o desať percent a od 1. januára 2025 o ďalších desať percent. Keďže sa s predstaviteľmi vlády zatiaľ nedohodli, vstupujú odborári do štrajkovej pohotovosti.
Nutné hľadieť na verejné financie
Halás priblížil, že požiadavka KOZ je oprávnená, avšak nie v situácii, v akej sa v súčasnosti nachádzajú verejné financie. Odborové zväzy mohli podľa neho prísť s návrhmi, kde a ako ušetriť v rámci verejnej a štátnej správy. Doplnil, že valorizáciu miezd je možné realizovať len šetrením a úsporami na jednotlivých ministerstvách.
Kahancová spresnila, že dlhodobým problémom sú tiež najnižšie platové tarify, ktoré by mali byť lepšie zosúladené s výškou minimálnej mzdy. „Tiež by malo byť kolektívne vyjednávanie naviazané na zmeny v minimálnej mzde. Zvýšila by sa efektívnosť stanovovania výšky mzdy a každé zvýšenie minimálnej mzdy by nespôsobovalo potrebu nesystémovo riešiť, že niektoré tarify sú pod úrovňou minimálnej mzdy,“ uzavrela.
S návrhom odborov, naopak, nesúhlasí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana. Nárast výdavkov na mzdy v štátnej a verejnej správe odhadom o 1,5 miliardy eur nie je podľa neho v kontexte predchádzajúceho zvyšovania platov, spomalenia inflácie, medzinárodného porovnania a rekordného deficitu verejných financií ospravedlniteľný.
Ďalšie dôležité správy
