Zásadné zvýšenie poplatkov za povolenie stavby, s ktorými ráta návrh nového stavebného zákona, ich môže výrazne predražiť. Upozornil na to Inštitút urbánneho rozvoja (IUR).

Rozumieme, že dnešné poplatky sú relatívne nízke. V minulosti vznikli ako čiastočná kompenzácia nákladov obci spojených so stavebnými a inými konaniami, lebo štát tieto činnosti dlhodobo podfinancovával," podotkol inštitút s tým, že poplatok za územné rozhodnutie a stavebné povolenie pre rodinný dom býval doteraz na úrovni 90 eur, ten istý poplatok pri bytovom dome bol na úrovni 250 eur a najdrahší poplatok za územné rozhodnutie a stavebné povolenie pre ostatné stavby v cene nad 10 miliónov eur bol na úrovni 1 100 eur.

Ako však inštitút dodal, návrh ráta s poplatkom 1,25 percenta zo stavebných nákladov. Ak teda výstavba rodinného domu stojí 100-tisíc eur, potom poplatok bude 1 250 eur, pri bytovke za päť miliónov eur bude poplatok 62 500 eur a pri inej stavbe za 10 miliónov eur sa bude musieť platiť poplatok vo výške 125-tisíc eur.

Na snímke umelý násyp na stavbe križovatky Rača na úseku diaľnice D4 Bratislava východ. Bratislava, 19. marca 2021 FOTO TASR - Michal Svítok
Neprehliadnite

Vyvlastnenie pozemkov pod diaľnicami sa upraví, prezidentka podpísala novelu

„Toto sú už poplatky, ktoré pocíti každý. Môže to znamenať ďalší rast cien bytov, a tým aj ďalšie znižovanie dostupnosti bývania," dodal inštitút.

Predkladatelia zákona síce uvádzajú v doložke vplyvov pozitívny dosah na konkurencieschopnosť Slovenska, s čím však inštitút úplne nesúhlasí. Skrátenie povoľovania stavby podľa inštitútu posunie Slovensko vpred, ale pre zvýšenie poplatkov treba rátať s posunom vzad.

„Zároveň je potrebné uviesť, že náklady na samotné stavebné povolenie a kolaudáciu predstavujú v susedných krajinách výrazne nižšie sumy ako navrhovaný poplatok, čo bude mať tiež negatívny vplyv na konkurencieschopnosť krajiny," podotkol inštitút s tým, že s týmto návrhom by súhlasil len v prípade, ak by zároveň došlo aj k rovnocennému zníženiu poplatku za rozvoj.

Inštitút tiež kritizuje, že autori návrhu legislatívy nezahrnuli pozitívne vplyvy a väčšie príjmy pre štát v doložke vplyvov. Tento materiál totiž nehovorí nič o úspore z medziročného rastu cien stavebnej produkcie, úsporách z digitalizácie, o skorších platbách dane z nehnuteľnosti a ani o skoršom príjme dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov.