Odchod Ľuboša Lopatku zo Sociálnej poisťovne akurát na konci prvých sto dní vlády je symbolický. Pri nástupe k moci Smer proklamoval, že bude hľadať nestraníckych expertov, a tento manažér do ich koncepcie skvele zapadal. O tri mesiace skončil, pretože nebol ochotný podriadiť sa politickým tlakom.
A symbolický je aj dôvod jeho odchodu. Smer chce naspäť svojich šéfov pobočiek Sociálnej poisťovne bez ohľadu na to, či v minulosti preukázali neschopnosť dosahovať výsledky. Je to skvelá správa pre všetkých lojálnych úradníkov: buďte verní a strana sa o vás postará bez ohľadu na schopnosti.
Dosadzovanie verných do dôležitých pozícií nie je výlučne doménou Smeru, podobné zvyky mali všetky vlády v minulosti. Socialistom sa však akosi nedarí pritiahnuť a udržať odborníkov. Existuje pár svetlých výnimiek väčšinou na ministerstve financií, no aj oni sú však z času na čas nútení podriadiť sa politickým požiadavkám. Naopak v dokazovaní, že na výsledkoch a schopnostiach strane nezáleží, je vládna strana expertom. Stačí spomenúť mená ako Jahnátek či Čaplovič, aby bolo jasné, že ignorovanie v minulosti preukázanej neschopnosti sa pri dostatočnej lojalite netýka len radových úradníkov. V skratke: ak nesmerácke vlády dokázali výnimočne dostať do pozícií aj reálnych expertov, Smer dokáže ponúknuť len nominantov.
Na proklamovaný cieľ Smeru – nastoliť na Slovensku sociálny štát – však odborníkov treba. Smer má pritom skvelú pozíciu, nepotrebuje robiť kompromisy s koalíciou a pred sebou má možno i viac ako jedno volebné obdobie pri moci. Navyše je v situácii, kde voliči strany predpokladajú, že pod sociálnym štátom myslí Robert Fico škandinávsky blahobyt. Pritom prakticky každá krajina EÚ je v súčasnosti sociálnym štátom, od idealizovaného Švédska až po zatracované Grécko či roztrasené Taliansko. Na švédsku cestu sa vláda neodvažuje – nemieni dvíhať výrazne dane, aj keď ju láka silný sociálny systém, ktorý by si vyššie štátne príjmy vyžadoval. A tiež má ďaleko od škandinávskeho nekorupčného prostredia.
Naopak pri porovnaní s juhom Európy sa dá nájsť až znepokojivo veľa paralel. Vysoká nezamestnanosť kombinovaná s veľkým kusom sivej ekonomiky, zaostávajúce vymáhanie daní, úzka previazanosť vlády a vybraných súkromných firiem. A tiež selektívna justícia a akceptácia korupcie ako bežného nástroja na dosahovanie vlastných záujmov. Grécko a Taliansko obsadzujú spodné priečky pri záujme domácich a zahraničných firiem o investovanie aj pre neflexibilný Zákonník práce – a jeho sprísnenie sa práve chystá i na Slovensku.
Sociálny štát je skvelé lákadlo. No bez schopnosti pritiahnuť apolitických manažérov, ktorí krajinu k tomuto cieľu dotiahnu, budú voliči nemilo prekvapení, v akom type sociálneho štátu skončia.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 27/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
