Zverejňovať všetky príjmy? Môže to pomôcť, no chudobní budú nešťastnejší

Ukazuje to nová štúdia ekonóma z kalifornskej univerzity UCLA. Američan Ricardo Perez-Truglia vo svojom výskumnom článku vychádza zo štatistík z Nórska, ktoré všetky daňové priznania verejne sprístupňuje už od roku 2001. Ľudia si tak prostredníctvom webovej stránky či mobilných aplikácií môžu ľahko pozrieť, koľko zarába ich sused či kolega.

Práve Nórsko je preto zaujímavým príkladom prirodzeného experimentu v príjmovej transparentnosti. Spolu s dátami z prieskumov verejnej mienky o šťastí a spokojnosti so životom z rokov 1985 až 2013 tak autor štúdie mohol odhadnúť vplyv politiky zavedenej pred osemnástimi rokmi.

Jeho výsledky ukazujú, že „vyššia transparentnosť zvýšila nerovnosť v pociťovanom šťastí medzi bohatými a chudobnými jednotlivcami o 39 percent a spokojnosť so životom o 21 percent“. Teda pomerne významne.

Jedným z vysvetlení je to, že ľudia vo všeobecnosti nadhodnocujú svoju predstavu o tom, kde sa v spoločenskom rebríčku príjmov nachádzajú.