Vnútorne drobiace sa Rusko by podľa nastupujúceho českého prezidenta Petra Pavla mohlo byť kvôli rozbrojom ešte nebezpečnejšie ako v súčasnosti, preto by riešenie konfliktu na Ukrajine nemalo smerovať k zrúteniu agresora. Pavol to povedal v dnešnej hodinovej on-line diskusii na svojom facebooku na tému ukrajinského konfliktu.
„Zrútené Rusko by bolo veľkým problémom,“ uviedol s tým, že po skončení konfliktu by si malo Rusko udržať kontrolu a byť schopné viesť medzinárodné rokovania. Zopakoval, že rokovania môžu začať iba pod podmienkou, že Ukrajina dostane pod kontrolu všetky svoje územia k roku 2014.
Veľkú úlohu podľa neho môže hrať Čína, ktorá je síce ekonomickým partnerom Ruska, ale o rok od začiatku konfliktu nevyvinula smerom k Rusku priamu vojenskú podporu. Spomenul v tom smere niektoré body mierového návrhu Číny.
V hodinovej diskusii, keď po krátkom úvodnom slove vyberal z písaných otázok sledujúcich, Pavol niekoľkokrát zopakoval, že kvôli riešeniu budúcich konfliktov je po ukončení konfliktu potrebné zamerať sa na zmenu pravidiel Organizácie Spojených národov tak, aby bola pripravenejšia a akcieschopnejšia.
Peking v piatok predstavil mierový plán v dokumente nazvanom Čínske stanovisko k politickému urovnaniu ukrajinskej krízy. Okrem iného v ňom nabáda, aby sa obe krajiny zdržali útokov na civilné obyvateľstvo, vyzýva na zriadenie humanitárnych koridorov, ale aj na ukončenie západných sankcií proti Rusku. Zároveň sa Čína prihlásila k princípu „zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti všetkých krajín“.
Dvanásťbodový dokument vypracovaný čínskou diplomaciou Kyjev odmietol, pokiaľ nebude zahŕňať stiahnutie ruských vojsk na hranice z roku 1991, ale zároveň uviedol, že je otvorený rokovaním o niektorých častiach plánu. Moskva ho naopak podporila, Ukrajina by sa podľa nej mala zmieriť s „novou územnou realitou“.
Pavel: Základné kamene čínsky návrh spomína
Mierová dohoda pre Ukrajinu musí obsahovať niekoľko základných kameňov, ktoré podľa Pavla čínsky návrh spomína, ale bližšie nešpecifikuje, čo vedie k tomu, že obe strany si ho vykladajú odlišne.
„Tými stavebnými kameňmi sú predovšetkým teritoriálna integrita v medzinárodne uznaných hraniciach, čo v prípade Ukrajiny znamená obnovenie kontroly nad celým územím na území pred rokom 2014 vrátane východného Donbasu, Krymu a vrátane územia, ktoré Rusko na základe sfalšovaných referend považuje za svoje. To musí byť základným východiskom pre mierové rokovania. K tomuto stavu sme sa zatiaľ nedostali a žiadny z mierových návrhov o niečom takom nehovorí,“ zhrnul.
Nastupujúci prezident uviedol, že v začiatku konfliktu boli pre Ukrajinu pomocou zbrane sovietskej proveniencie, ktoré Česko poslalo a na ktoré boli Ukrajinci zvyknutí. Teraz sú podľa neho sklady vyprázdnené, čo otvára priestor na ich doplnenie modernou technikou. Vzhľadom na početnú prevahu Rusov je podľa neho potrebné, aby ukrajinská strana konkurovala nasadením a kvalitou zbraní.
Premiér Petr Fiala (ODS) po stredajšom rokovaní vo Varšave oznámil, že česká vládna vojenská pomoc Ukrajine je od začiatku ruskej invázie desať miliárd korún (420 miliónov eur). Podľa poradcu pre národnú bezpečnosť Tomáša Pojara poslal zbrane a vybavenie za ďalších 30 miliárd českých korún (1,26 miliardy eur) český obranný priemysel. Ministerstvo obrany vlani poskytlo Ukrajine zo svojho majetku okrem iného 38 tankov, 55 bojových vozidiel pechoty (BVP), štyri kusy leteckej techniky a 13 samohybných kanónových húfníc.
Ďalšie dôležité správy
