Arťom Tarasov dvakrát emigroval do Londýna, bol tiež poslancom (dolnej komory ruského parlamentu) Štátnej dumy, uviedla televízia Pervyj kanal.
Tarasovovým prvým „družstvom“ bola svadobná agentúra Progress, ktorá dokázala v priebehu pár dní zarobiť 100-tisíc rubľov, teda približne tisícnásobok Tarasovova inžinierskeho platu, než ju úrady zatvorili ako nemorálnu.
Počas vtedajšej doby sobáš predstavoval pre bežného smrteľníka prakticky jedinú možnosť, ako si zlegalizovať trvalý pobyt v Moskve, a preto mala svadobná zoznamka taký veľký úspech.
Tarasovovo ďalšie družstvo opravovalo elektroniku, potom sa pustilo do obchodovania s počítačmi. Vtedy tridsaťdeväťročný „družstevník“ sa v populárnom televíznom programe pochválil mesačným platom vo výške troch miliónov rubľov, z čoho 180-tisíc rubľov odvádzal ako daň z bezdetnosti. Priemerný plat v Sovietskom zväze bol vtedy 263 rubľov.
„Potom mu aj druhé družstvo zavreli. A. Tarasov sa súdil, vyhral, ale zhabané peniaze naspäť nedostal,“ konštatovala televízia.
A. Tarasov zomrel krátko po svojich 67. narodeninách. Podľa rodiny podľahol zápalu pľúc.
Podľa Tarasovových spomienok „družstevní milionári“, ktorí sa pri prvých zarobených miliónoch triasli, že ich „zatvoria a zastrelia“, než si zvykli na kufre plné peňazí, vymizli na začiatku 90. rokov.
Vystriedali ich ich niekdajší prenasledovatelia z výborov, ktorí sa v divokej privatizácii bleskovo dostali k rozprávkovým majetkom a stali sa oligarchami.
