Exprezidenta prijali na kardiologickej jednotke intenzívnej starostlivosti. Dôvodom boli kardiovaskulárne problémy.
Michal Kováč bol 15. februára 1993 zvolený za prezidenta Slovenskej republiky a 2. marca 1993 inaugurovaný do úradu. Funkčné obdobie ukončil 2. marca 1998.
Odišiel prvý prezident moderného slovenského demokratického štátu, napísal v reakcii na úmrtie Michala Kováča súčasný prezident Andrej Kiska na sociálnu sieť. „Michal Kováč bol prezidentom v zložitom období rokov 1993-1998, keď sa zvádzal bezohľadný a doslova surový zápas o vnútorný charakter a budúcnosť Slovenskej republiky na mape Európy a sveta. V tomto zápase obstál a svojím pôsobením pomohol Slovensku nezísť úplne z cesty, ktorá nás potom postupne priviedla do európskej rodiny slobodných národov a štátov,“ vyzdvihol úlohu svojho predchodcu A. Kiska.
Prezident ďalej napísal, že je poľutovaniahodné a aj charakteristické pre našu dobu, že sa M. Kováč nedožil aktov justičnej spravodlivosti za únos svojho syna, po ktorých tak veľmi túžil, tak ako neboli napravené morálne a materiálne krivdy z prvých rokov slovenskej štátnej samostatnosti v 90. rokoch minulého storočia. Vo svojom statuse na facebooku vyjadril Kiska exprezidentovi poďakovanie.
Životopis Michala Kováča
Prvý ponovembrový slovenský prezident sa narodil sa 5. augusta 1930 v obci Ľubiša, okres Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu a Vysokú školu ekonomickú.
Po ročnom účinkovaní ako asistent na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave nastúpil do služieb Oblastného ústavu ŠBČS. V bankovníctve pôsobil od roku 1956 až do decembra 1989. V rokoch 1965 - 1966 prednášal v bankovej škole na Kube a v rokoch 1967 - 1969 pracoval ako námestník Živnostenskej banky v Londýne.
V roku 1969, po okupácii Československa a potlačení Pražskej jari, ho odvolali z Londýna a v roku 1970 vylúčili z KSČ a preložili za radového bankového úradníka do ŠBČS, pobočky Bratislava-mesto.
Po revolúcii v decembri 1989 sa stal ministrom financií Slovenskej republiky vo vláde národného porozumenia. V prvých slobodných voľbách v júni 1990 ako kandidát Verejnosti proti násiliu vo Východoslovenskom kraji bol zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia do Snemovne ľudu na dvojročné obdobie a vymenovaný za ministra financií SR.
Svoju činnosť v prvej demokraticky ustanovenej vláde ukončil na vlastnú žiadosť 18. mája 1991. Vo voľbách v roku 1992 bol opätovne zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia za Východoslovenský kraj a na prvom zasadnutí Federálneho zhromaždenia dňa 26. júna 1992 za predsedu Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Túto funkciu vykonával do zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky.
V roku 1994 mu v USA bola udelená Cena Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a počas oficiálnej návštevy Poľska Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku. V roku 1995 získal Cenu Americkej advokátskej komory - Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu - za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu.
