Zomrel komunistický premiér a minister vnútra a poľnohospodárstva Lubomír Štrougal, mal 98 rokov. ČTK to potvrdil zdroj blízky rodine. Jeden zo symbolov normalizácie bol viac ako 30 rokov členom vedenia vládnucej komunistickej strany. Takmer po celú dobu normalizácie, skoro 19 rokov, stál na čele federálnej vlády.
Po páde komunistického režimu v decembri 1989 sa Štrougal, ktorý nepatril k najtvrdšiemu jadru komunistov, stiahol z politiky a odišiel do dôchodku. Členom KSČM sa nestal.
Zastavené stíhanie
V posledných rokoch čelil Štrougal trestnému stíhaniu za podiel na zabití a zranení ľudí na československých hraniciach v čase komunistickej totality. Stíhanie bolo zastavené, pretože podľa znaleckých posudkov nebol schopný chápať zmysel trestného konania. Na Ústavný súd sa vlani so sťažnosťou proti zastaveniu obrátila skupina zranených a pozostalých po zabitých pri pokuse o prechod železnej opony.
Štrougal sa do straníckeho aparátu zapojil po absolvovaní štúdia práv v roku 1948. Na prelome 50. a 60. rokov mal vo vláde na starosti poľnohospodárstvo, potom bol do roku 1965 ministrom vnútra a v roku 1968 podpredsedom vlády. Nesúhlasil s augustovou inváziou vojsk Varšavskej zmluvy a odmietol aj pozíciu v chystanej kolaborantskej robotnícko-roľníckej vláde.
Čoskoro ale prešiel na stranu normalizácie. V januári 1970 sa stal na dlhé roky predsedom federálnej vlády. Býva považovaný za pragmatického a vzdelaného politika. Rád sa tiež ukazoval na športových podujatiach, šport podporoval a bol známy ako skalný fanúšik Sparty.
Písal knihy spomienok
Koncom 80. rokov stál Štrougal na strane reforiem, jeho krídlo ale vnútrostranícky boj prehralo. Generálnym tajomníkom ÚV KSČ sa v decembri 1987 namiesto chorého Husáka stal Miloš Jakeš. Štrougal podal demisiu v októbri 1988. Po novembrových udalostiach roku 1989, počas ktorých bol odporcom tvrdého postupu proti opozícii a navrhoval rokovania z Občianskym fórom, sa vzdal poslaneckého mandátu a odišiel z verejného života. Ako osemdesiatnik vydal niekoľko kníh spomienok a úvah.
Podľa historika Libora Slobodu z Ústavu pre štúdium totalitných režimov bol Štrougal klasický aparátčík a technokrat, ktorý vedel úspešne „preplávať“ systémom. Aj vzhľadom na to, že sa príliš neangažoval v ideologických záležitostiach, dokázal sa po auguste 1968 vyhnúť čistkám.
Husákova dvojička
Na začiatku normalizácie sa Štrougal stal predsedom federálnej vlády a bol členom ÚV KSČ. „Bol vnímaný ako súputník Husáka, pretože oni sa vždy objavovali spoločne,“ podotkol historik. Pripomenul, že hoci Štrougal patril medzi najužšiu mocenskú špičku, na jej samotný vrchol sa nikdy nedostal.
Po páde komunizmu polícia Štrougala podozrievala zo spáchania trestného činu za to, že ako minister vnútra nezabránil použitiu vysokého napätia v elektrických zátarasoch na západnej hranici, v dôsledku čoho mal byť zodpovedný za smrť 43 ľudí. Obvinený ale nebol, prípad bol vo februári 2006 premlčaný a vyšetrovanie sa skončilo. Elektrický prúd v plotoch brániacich prekročeniu hranice do Rakúska a Nemecka bol vypnutý v roku 1965, teda ešte v čase, keď bol Štrougal ministrom vnútra.
Vedel, že ľudia na hraniciach umierajú
„V čase, keď Lubomír Štrougal pôsobil vo vrcholných funkciách, teda ako minister vnútra a potom predseda vlády, zomrelo pri železnej opone celkom 60 ľudí. Hoci bolo trestné stíhanie kvôli jeho zdravotnému stavu ukončené, treba to mať na pamäti. Vrcholní predstavitelia režimu vedeli, čo sa pri železnej opone deje, hlásenie o tom dostávali na stôl,“ upozorňuje historik Luděk Navara, ktorý sa dianím okolo železnej opony dlhodobo zaoberá.
Štrougal po novembri 1989 čelil na súdoch nielen obvineniam, ktoré súviseli s ostrahou štátnej hranice. V decembri 2001 sa na súd dostala žaloba, podľa ktorej Štrougal ako minister vnútra v roku 1965 neodoslal prokuratúre určitý spis, a tým prekazil potrestanie skupiny príslušníkov ŠtB obvinených z vrážd odporcov režimu na konci 40. rokov. V júli 2002 ho však súd spod obžaloby oslobodil.
