Zodpovední dnu, ostatní von. Matovičov lievik sa uzatvoril, firmy sa musia rozhodnúť

Kto sa nešiel dať celoplošne „dobrovoľne“ testovať, zostáva zatiaľ doma. Nič to, že to bolo pod hrozbou pokút a získania „pomyselnej“ slobody. Bez papiera nikto od pondelka 2. do 9. novembra  neprekročí brány svojho zamestnávateľa, ani ďalších určených prevádzok či úradov. Akási „vstupenka“ na slobodu, o ktorej rozhodla vláda na čele s premiérom Igorom Matovičom, tak jeho slovami vyselektovala ľudí na zodpovedných a nezodpovedných.

Sám to potvrdil premiér v nedeľu pred médiami slovami: „Prepáčte mi, že sme vás donútili ísť na tento test. Tento nápad sa podaril,“ zhodnotil. Hovoril o ľuďoch, ktorí sa šli otestovať kvôli certifikátu, aby napríklad mohli nastúpiť do práce.

Zdôvodnil to zodpovednosťou voči pacientom či zdravotníkom. Podnikatelia a zamestnávatelia sa však musia v priebehu pár hodín rýchlo rozhodnúť, ako naložia s najnovšou vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva.

Pokusný „lievik“ sa uzatvoril

Uznesenie č. 693, ktoré vláda prijala 28. októbra a predkladateľom bol premiér, hovorí o tom, že ak niekto má pri sebe negatívny výsledok RT-PCR testu, alebo certifikát rezortu ministra zdravotníctva o negatívnom výsledku antigénového testu z celoplošného testovania, neplatí pre neho od 2. novembra zákaz vychádzania.

Výsledok však musí byť len z presne určených typov testov, vykonaných od 29. októbra do 1. novembra, teda všetko podľa názoru TRENDu smeruje do „lievika“, ktorý vzišiel z nápadu premiéra o celoplošnom testovaní a z jeho politického rozhodnutia.

„V žiadnom prípade teraz nezrušíme zákaz vychádzania, inak by sme zrušili akýkoľvek zmysel tohto projektu. Ak by neplatil tento zákaz pre tých, ktorí nebudú hrať podľa pravidiel, tak by naň prišla možno polovica, možno dve tretiny ľudí,“ vyjadril sa  I. Matovič po sobotnej tlačovej konferencii pre médiá.

V piatok 30. októbra po 17 hodine, teda po bežnej pracovnej dobe, bola vydaná vyhláška hlavného hygienika, ktorá upravuje vstup osôb do prevádzok a na pracoviská. Vyhláška nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia. Okrem iného musia zamestnávatelia zakázať vstup zamestnancom, ktorí sa nepreukážu potvrdením o negatívnom teste. Ako teda v takýchto prípadoch postupovať? Právnych názorov v tomto smere je viac.

Právny zmätok sa prehlbuje

Nad všetkými krokmi vlády a verejných orgánov stojí ústava. O čom však hovorí posledná vyhláška Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ)? Od 2. novembra 5. hodiny ráno do 9. novembra 01:00 hod. úrad nariaďuje kvôli ochrane života a zdravia všetkým zamestnávateľom bez výnimky zakázať vstup zamestnancom, ak sa nepreukážu negatívnym výsledkom.

Prevádzkovatelia zariadení a zamestnávatelia sú povinní na všetky vstupy viditeľne umiestniť oznam o zákaze vstupu a výnimkách zo zákazu vstupu podľa tejto vyhlášky. Prevádzkami sa  rozumejú všetky verejné aj súkromné budovy a objekty, vrátane budov orgánov verejnej moci, prevádzkované za komerčným aj nekomerčným účelom, okrem domov, bytov a iných priestorov slúžiacich na bývanie.

Zákaz vychádzania však neobmedzuje možnosť ľudí vstúpiť napríklad do najbližšej maloobchodnej predajne od miesta bydliska, a to v nevyhnutnom rozsahu, napríklad kvôli nákupu potravín, liekov, kozmetiky či iného  drogériového tovaru, zabezpečenie starostlivosti o deti. Tiež sa netýka napríklad detí do 10 rokov veku, ľudí so stredne ťažkým alebo ťažkým mentálnym postihnutím, ľudí so závažnou poruchou autistického spektra alebo aj onkopacientov.

Kto tu vlastne nedodržiava zákon?

Podľa Úradu na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ), vyhláška ÚVZ v praxi nepostačuje. Ten dostal k nahliadnutiu pracovný návrh vyhlášky ešte pred zverejnením.

Podľa ich predbežného stanoviska, na ktorý TREND odkázala aj Lucia Bezáková z odboru právnych služieb ÚOOÚ, je zrejmé, že z pohľadu osobných údajov úrad  nepovažuje vyhlášku na dostatočný právny základ na spracúvanie údajov, týkajúcich sa zdravotného stavu jednotlivcov. Toto stanovisko sa dá aplikovať aj na platnú verziu vyhlášky.

Úrad vlády (ÚV) SR to odmietol s tým, že nariadenie Európskej únie sa podľa nich nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov v rámci činností, ktoré nepatria do pôsobnosti práva EÚ.

Vyjadrenie úradu vlády má v praxi mnoho nedostatkov, ktoré sú vyložene sporné.  „Výsledok akéhokoľvek medicínskeho vyšetrenia alebo testu, ktorý človek absolvuje, je súčasťou dôvernej zdravotnej dokumentácie. Zdá sa, že aj štát to tuší, keďže odovzdával na odberných miestach túto informáciu v zalepenej obálke,” vysvetľuje právnik Daniel Grejták.

Tento doklad navyše podľa neho obsahuje ďalšie osobné údaje, ako napríklad dátum narodenia. Predstava, že je to akási preukážka, ktorú môžu kontrolovať SBS-kári v obchodoch alebo si ju prezerá kaderníčka, je absurdná. „Takéto počínanie vlády nie je akceptovateľné ani v núdzovom stave, nakoľko opatrenie ÚVZ je disproporčné a porušuje platnú legislatívu,” dodáva právnik.  

Firmy to musia nejako rozlúsknuť

Ako pre TREND hovorí Štěpán Štarha, partner advokátskej kancelárie Havel & Partners, vyhláška ÚVZ nariaďuje povinnosti zamestnávateľom a prevádzkovateľom prevádzok, tí by však nemali spracúvať údaje o výsledkoch testov, ale majú právo do nich nahliadnuť.

„Neautomatizované nahliadnutie do dokumentu, preukazujúceho negatívny výsledok testu (či už certifikátu, alebo iného potvrdenia) bez jeho zaznamenania alebo iného spracúvania, nespadá do pôsobnosti nariadenia GDPR,“ uviedol.

Ako najviac problematické vníma Š. Štarha to, že hlavný hygienik vydal vyhlášku až v piatok po skončení bežnej pracovnej doby. „Zamestnávatelia, prevádzkovatelia obchodov a ďalšie relevantné subjekty tak mali počas víkendu neľahkú úlohu. Informovať svojich zamestnancov o zákaze vstupu na pracovisko, ak nespadajú pod výnimku podľa vyhlášky, ktorou bude vo väčšine prípadov negatívny test. Ak sa navyše rozhodnú dodržiavanie zákazu sami kontrolovať, musia tiež od pondelka zariadiť vykonávanie kontrol na pracoviskách a prevádzkach,“ spresňuje advokát.

Takéto neskoré vydanie vyhlášky podľa neho zbytočne narúša právnu istotu a sťažuje situáciu zamestnávateľom, zamestnancom, prevádzkovateľom podnikov, aj bežným ľuďom.  Názory na to, či môžu alebo nemôžu žiadať od zamestnancov výsledok testu, sa líšia aj v právnej praxi.

ÚVZ sa pustil do odvážneho obmedzovania základných práv, ktoré je v priamom rozpore s ústavou, aj s ústavnými zásadami ukladania povinností a obmedzení, hovorí Peter Weis z advokátskej kancelárie Weis & Partners. Zároveň je to v rozpore s niekoľkými osobitnými zákonmi.

„Preto pre ľudí v zásade platia práva  a povinnosti, ktoré sú uvedené v ustanoveniach osobitných zákonov, a nie povinnosti v zmysle zákazov, ktoré stanovuje vyhláška hlavného hygienika,“ konštatuje P. Weis pre TREND.

Vyhláškou nemožno ukladať povinnosti

Aj advokátska kancelária Ružička and Partners, ktorá sa domnieva, že vyhláškou nie je možné ukladať povinnosti nad rámec zákona, keďže tá  nemôže suplovať absentujúci právny základ pre spracúvanie informácií o teste na Covid-19. Na otázku, či mohla firma nariadiť zamestnancom testovanie, poskytla svoj názor advokátka Katarína Kováčová.

„Podľa nášho názoru zamestnávateľ nemohol vyžadovať účasť na dobrovoľnom testovaní. Je to totiž vládou stanovená možnosť, ale nejde o povinnosť. Zamestnávateľ nemá žiadne zákonné nástroje, aby od zamestnanca účasť vyžadoval, či dokonca neúčasť sankcionoval, napríklad skončením pracovného pomeru.“ Tiež nemá podľa nej právo vyžadovať účasť zamestnancov na testovaní organizovanom zamestnávateľom pod hrozbou či sankciou.

Čo by v tejto situácii urobila poradkyňa pre dane, mzdy a účtovníctvo Jaroslava Lukačovičová? Uvádza to na svojej sociálnej sieti.

„Zákazníkov ani obchodných partnerov by som nekontrolovala. Zamestnancov by som sa opýtala, či existuje nejaká objektívna príčina, na základe ktorej by sa nemali nachádzať na pracovisku a vykonávať pridelenú prácu,“ spresňuje J. Lukačovičová. Ak bude podľa nej odpoveď nie, viete, že zamestnanec si je vedomý následkov, ak porušil zákaz vychádzania a vy zároveň nemusíte riešiť žiadne porušenia zákonov, či nariadení.

Úrad má vyššie páky, ale ústava je nad ním

Parlament pred pár dňami schválil tiež novelu zákona, podľa ktorého majú opatrenia ÚVZ váhu všeobecných právnych predpisov, ich zákonnosť posudzuje Ústavný súd. Avšak akákoľvek vyhláška, keďže je to podzákonný predpis nižšej právnej sily, nemôže podľa názoru advokáta P. Wiesa zmeniť ustanovenia nejakého zákona, napríklad v rámci ochrany osobných údajov GDPR, Zákonníka práce či zákonných oprávnení policajtov.

„V budúcnosti preto z tohto nešťastne zvoleného procesného postupu predpokladáme nie stovky, ale tisíce súdnych sporov,“ dodáva P. Weis. Podľa slovenskej Ústavy (čl. 13 ods. 1 a 2), povinnosti možno ukladať len zákonom pri zachovaní základných práv a slobôd, ďalej medzinárodnou zmluvou, ak sa týka práva a povinností fyzických i právnických osôb, alebo nariadením vlády. Iné možnosti ústava nepozná.

Ústavný súd sa v judikatúre vyjadril, že uloženie povinností niekomu „na základe zákona a v jeho medziach“ nemožno svojvoľne negovať, meniť či rozširovať zákonom určené práva a povinnosti.

„To platí aj pre vyhlášky ÚVZ. Momentálne sú práve tie v pozícii podzákonných predpisov nižšej právnej sily, ktoré sú vydávané akoby na bežiacom páse, úplne alebo čiastočne negujú, menia alebo rozširujú práva a povinnosti osobitných zákonov, ako je napríklad GDPR, Zákonník práce či zákonné oprávnenia policajtov,“ tvrdí P. Weis.

Ústava je podľa Š. Štarhu základným kameňom celého právneho poriadku, a preto aj podľa neho uznesenia vlády ani opatrenia ÚVZ v žiadnom prípade nemajú vyššiu právnu váhu ako ona, a to ani v čase núdzového stavu.

„Všetky uznesenia aj opatrenia preto musia byť prijaté v súlade s ústavou a ústavnými zákonmi a podliehajú preskúmateľnosti ústavného súdu. V prípade, ak by uznesenia vlády alebo opatrenia ÚVZ nerešpektovali ústavu, vážne by to ohrozilo vnímanie stavu právneho štátu na Slovensku,“ uzatvára partner advokátskej kancelárie Havel & Partners.