V slovenskom parlamente sa práve odohráva mikrosúboj, kto presadí povinné zobrazovanie mzdy v pracovných inzerátoch. Diskusia, ktorá zamestnáva parlamentné kuloáre a názorové strany médií prichádza v čase, keď Európa prijala strategický dokument Európsky pilier sociálnych práv.
Zástupcovia členských štátov sa vo švédskom Göteborgu dohodli na dvadsiatke princípov, ktorých napĺňanie má, okrem iného, zabezpečiť lepšie pracovné podmienky a lepší prístup k práci pre všetkých Európanov. Po prečítaní dvadsatora sa slovenská debata o zverejňovaní platov nejaví v kontexte celoeurópskej diskusie práve aktuálne. Pritom voľnejšia definícia pracovného vzťahu vie Slovensko výrazne posunúť vpred.
V kontexte dlhodobých trendov stojí v Európskom pilieri sociálnych práv za pozornosť kapitola, ktorá sa týka pracovných podmienok. Ministri Únie v dokumente odkazujú členským štátom, že „treba podporovať inovatívne formy práce, ktoré zaručujú kvalitné pracovné podmienky. Treba podnecovať podnikanie a samostatnú zárobkovú činnosť. Treba uľahčovať pracovnú mobilitu.“
Nové technológie a nové pracovné vzťahy
Potrebu nových foriem pracovných vzťahov tlačia predovšetkým technológie. „Rozvojom technológií vznikajú nové modely výkonu pracovných činností. Tieto modely nevychádzajú z klasického ponímania „zamestnania“, ale predstavujú určitý posun k voľnejším formám „zaangažovania“ jednotlivca. „Zamestnanie“ v takejto podobe často nevyžaduje fyzickú prítomnosť pracovníka na pracovisku, dokonca je bežné, že zamestnávateľ nemá pracovisko vôbec zriadené,“ upozorňuje Radovan Pala z advokátskej kancelárie Taylor Wessing. Advokát tiež upozorňuje, že sa mení spôsob riadenia ľudí. „Hierarchická štruktúra už nie je zásadnou požiadavkou. Niekedy ani nemusí existovať. Pracovník si sám určuje, kedy a ako dlho bude pracovať, pričom je viazaný iba základným rámcom a prijatými pokynmi.“
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tento fenomén sa týka len sektora služieb, no nie je to tak. Nasadzovanie inteligentných technológií vo výrobnej sfére eliminuje manuálne činnosti, a tým aj bežný pracovný režim.
Nový hybridný vzťah: závislý dodávateľ
Reakcia vyspelých krajín na novú situáciu ide dvomi smermi: prvým z nich je „uvoľnenie“ definície závislej práce, kde určujúcimi parametrami sa stávajú najmä miera integrácie zamestnanca, ukladanie pokynov a kontrola činnosti zamestnanca (nie v klasickom zmysle nadriadenosti). „Dôležitejším opatrením je však vytvorenie hybridných pracovných vzťahov. Napríklad tzv. dependent contractors (čiže závislí dodávatelia) vykonávajú práce mimo režimu zamestnania za súčasného požívania určitej miery ochrany typickej pre pracovnoprávne vzťahy, napr. nároku na minimálnu mzdu, dovolenku a výpovednú dobu,“ približuje Radovan Pala. Hybridné vzťahy podľa neho umožňujú výrazne vyššiu flexibilitu. Nie sú viazané nepružnou pracovnoprávnou úpravou a zároveň poskytujú závislým dodávateľom vyššiu mieru ochrany ako u živnostníkov.
Slovensko ostáva rigidné
Prístup väčšiny krajín strednej Európy, vrátane Slovenska, je zatiaľ rigidný, keďže právo pozná len extrémne polohy: na jednej strane silno regulovaný a chránený výkon závislej práce definovanej spôsobom, ktorý bol vhodný pre fabriky 20. storočia a na strane druhej voľné a minimálne regulované obchodné vzťahy so živnostníkmi. Pritom práve hybridné pracovné vzťahy môžu na Slovensku výrazne prispieť k rozvoju nových spôsobov zamestnávania a využiteľnosti nových technológií.
Článok bol spracovaný na základe podkladov advokátskej kancelárie Taylor Wessing, člena
Združenia pre rozvoj investícií (ISA).
