Opätovné otvorenie reštaurácií, kaviarní, telocviční či hotelov možno nie je z hľadiska rizika šírenia nákazy koronavírusu najlepší nápad. Podľa novej štúdie amerických vedcov tieto miesta predstavujú ohniská nákazy ochorením Covid-19.
Otvorenie reštaurácií a ďalších prevádzok v gastro segmente, ale aj kín, divadiel či posilňovní zvažuje momentálne aj premiér Igor Matovič u nás. Absolvoval niekoľko stretnutí so zástupcami najpostihnutejších prevádzok, aby dohodli, ako by to mohlo fungovať, napríklad za podmienok pravidelného pretestovania zákazníkov.
Štúdia, ktorú 10. novembra zverejnili v časopise Nature, však skonštatovala, že opätovné otváranie reštaurácií nesie so sebou najvyššie nebezpečenstvo šírenia ochorenia Covid-19. Vedci v rámci svojho výskumu modelovali riziká šírenia infekcie na rôznych miestach, pričom využili údaje z mobilných telefónov 98 miliónov ľudí.
Vytvorili modely infekcie
Výskumníci zo Stanfordskej a Severozápadnej (Northwestern) univerzity zhromažďovali dáta o pohybe ľudí medzi marcom a májom v mestách po celých Spojených štátoch. Sledovali, kam idú, ako dlho sa tam zdržiavajú, koľko ďalších zúčastnených je tam a z akých rôznych štvrtí sa ľudia navštevujú. Tieto informácie potom skombinovali s údajmi o počte prípadov a šírení vírusu a vytvorili tak modely prenosu infekcie.
Gastro je mŕtve. Štát pochoval tisícky živiteľov, „zabaliť“ to môžu aj ďalší
Vedci zistili, že otvorenie reštaurácií v plnej prevádzke viedlo k najväčšiemu nárastu infekcií, nasledovali telocvične, kaviarne, potom hotely a motely. Napríklad v Chicagu, ktorého aglomerácia má asi 9,5 milióna obyvateľov, by znovuotvorenie reštaurácií prinieslo takmer 600-tisíc nových infekcií, zatiaľ čo telocvične by vyprodukovali 149-tisíc ďalších nakazených. Ak by boli všetky spomínané miesta otvorené, štúdia predpovedá, že by sa tam objavilo ďalších 3,3 milióna prípadov Covid-19.
Menšia obsadenosť = menej nakazených
Ak by však bola maximálna obsadenosť týchto priestorov znížená na 30 percent, klesol by aj počet infekcií na 1,1 milióna. V prípade, že by bola obsadenosť obmedzená na 20 percent, počet nových infekcií by sa znížil o viac ako 80 percent, na asi 650-tisíc nakazených.
„Musíme byť opatrní pri zámeroch na opätovné otvorenie ekonomiky,“ uviedol Jure Leskovec, vedec zo Stanfordskej univerzity a spoluautor príspevku v časopise Nature. „Štúdia nám umožňuje testovať rôzne scenáre znovuotvárania a posúdiť, čo by to znamenalo pre šírenie vírusu.“
Potvrdil, že jeho tím v súčasnosti pracuje na vytvorení nástroja, ktorý by verejní činitelia mohli použiť pri rozhodovaní o opätovnom otvorení prevádzok.
Matovič naznačil možnosť otvárania zatvorených prevádzok
Veľký potenciál
Neil Ferguson, epidemiológ z Imperial College v Londýne okomentoval výsledky štúdie s tým, že „také veľké údaje o mobilite obyvateľstva v reálnom čase majú potenciál na predpovedanie dynamiky prenosu nákazy na bezprecedentných úrovniach.“
Tento typ veľmi podrobných údajov nám ukazuje, kde je najvyššia zraniteľnosť, vyjadril sa na margo štúdie podľa agentúry Bloomberg Eric Topol z inštitútu Scripps Research Translational. „Následne sa musíme sústrediť na oblasti, ktoré sa nám takto odhalili,“ povedal.
Údaje o mobilite získané v rámci štúdie tiež naznačili, prečo ľudia z chudobnejších štvrtí skôr dostanú Covid-19. Je to preto, lebo sú v menšej miere schopní pracovať z domu a obchody, ktoré navštevujú kvôli základným zásobám potravín, sú často preplnené viac ako v iných oblastiach. Priemerný obchod s potravinami v chudobnejších štvrtiach mal o 59 percent viac návštevníkov za hodinu na meter štvorcový. Návštevníci tu zostali v priemere o 17 percent dlhšie ako v obchodoch mimo týchto oblastí.
Lockdown ani netreba
Výsledky štúdie naznačujú, že na udržanie vírusu na uzde nie sú potrebné úplné uzatvárania ekonomík typu lockdown. Efektívnejšie ako menej cielené opatrenia sú hlavne rúška, dodržiavanie vzdialenosti a obmedzenie kapacít v predajniach na meter štvorcový. Zároveň prinášajú ekonomické výhody, keďže prevádzky by v obmedzenom režime mohli fungovať ďalej.
Matovič nevylúčil tvrdý lockdown, ak sa ľudia začnú správať nezodpovedne
V súbežnom stanovisku publikovanom v časopise Nature sa Marc Lipsitch a Kevin Ma, pôsobiaci na Harvard T.H. Chan School of Public Health vyjadrili, že takéto modely môžu slúžiť ako východiskový bod pri usmerňovaní politických rozhodnutí o opätovnom otvorení prevádzok.
Na druhej strane, Christopher Dye, epidemiológ z Oxfordskej univerzity, uviedol, že spomínané vzorce mobility je potrebné overiť pomocou údajov z reálneho sveta. „Je to epidemiologická hypotéza, ktorú treba ešte vyskúšať. Je to však hypotéza, ktorá stojí za to vyskúšať,“ dodal zároveň.
