Výbery sa ale zaobišli bez incidentov. Grécka ľavicová vláda v sobotu pred kľúčovým pondelkovým summitom špičiek eurozóny sľúbila, že medzinárodným veriteľom ponúkne ústupky, ktoré by im umožnili dosiahnuť na zostávajúce peniaze z úverového programu. Naďalej sa však vyjadruje proti úsporným opatreniam.

Domino efekt

Ešte v piatok večer agentúra Reuters odhadovala, že z gréckych bánk počas dňa ľudia vybrali asi 1,2 miliardy eur. Súčasné odhady denníka Kathimerini sú výrazne vyššie, napriek tomu vraj nie je poznať, že by medzi ľuďmi vznikala panika. Pri bankomatoch je síce rušná prevádzka, o rýchlom vyberaní peňazí sa ale vraj hovoriť nedá.

Guvernér gréckej centrálnej banky Jannis Sturnaras v piatok v snahe upokojiť znepokojené obyvateľstvo uviedol, že grécky bankový systém je v poriadku. V sobotu v rovnakom duchu hovoril aj štátny tajomník. „ECB nemôže nechať banky padnúť. Vedia, že keď grécky bankový systém skolabuje, nastane dominový efekt,“ uviedol v televízii Mega.

Výrazné zrýchlenie výberov z bánk je v Grécku možné pozorovať od začiatku tohto týždňa. Za päť dní si Gréci vybrali viac ako päť miliárd eur, teda približne rovnako ako za celý apríl. Za prvé štyri mesiace tohto roka z gréckych bánk odišlo viac ako 26 miliárd eur a na konci apríla bol objem vkladov najnižší za viac ako desať rokov.

Úbytok depozít nahradzuje gréckym bankám už len program núdzového financovania (ELA), ktorého objem určuje ECB. Guvernéri ECB v piatok zvýšili limit na úvery z ELA o ďalších 1,8 miliardy eur. Banka už v stredu tento limit posunula o 1,1 miliardu na 84,1 miliardu eur, o ďalšom postupe bude podľa agentúry Reuters rokovať v pondelok.

Vkladatelia vyberajú peniaze kvôli tomu, že rokovania medzi gréckou vládou a medzinárodnými veriteľmi sa dostali do slepej uličky. Ľudia sa obávajú, že krajina bude musieť v dohľadnej dobe vyhlásiť platobnú neschopnosť, obmedziť výbery vkladov, zakázať prevody peňazí do zahraničia a nakoniec opustiť eurozónu.

Rozhodne Merkelová

O gréckej kríze budú v pondelok na mimoriadnom summite rokovať politické špičky krajín eurozóny. Grécky minister financií Janis Varufakis v článku pre nedeľňajší Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung sľúbil, že Grécko je pripravené posunúť sa vpred, podrobnosti ale neuviedol.

„Naša strana príde do Bruselu s odhodlaním k ďalším kompromisom, pokiaľ nebudeme požiadaný o to, čo urobili predchádzajúce vlády: súhlasiť s novými úverovými tranžami za podmienok, ktoré dávajú len málo nádejí, že Grécko môže splatiť svoje dlhy,“ napísal podľa agentúry Reuters J. Varufakis.

Rozhodnutie o tom, či dohodu prijmú, podľa neho záleží od nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. „Veľmi sa obávam, že tá voľba je jej,“ uviedol.

O novom súbore návrhov v sobotu medzitým podľa činiteľov citovaných AP rokoval grécky premiér Alexis Tsipras s ďalšími vysokými predstaviteľmi svojej vlády. Celý kabinet bude vraj o návrhoch rokovať v nedeľu.

Nižšie platy a dôchodky

Grécko bude takisto zrejme musieť v júli krátiť platy štátnych zamestnancov a dôchodky, a to aj v prípade, že sa do tej doby dohodne s veriteľmi a získa zostávajúce peniaze z balíka medzinárodnej finančnej pomoci.

S odkazom na interné výpočty veriteľských inštitúcií to v nedeľu napísal Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung. Podľa novín budú koncom júna v gréckej štátnej pokladnici chýbať dve až 3,6 miliardy eur a prípadná výplata ďalších peňazí od veriteľov môže kvôli schvaľovacím procedúram v štátoch eurozóny doraziť až v polovici júla.

Krajina musí do konca tohto mesiace uhradiť splátku Medzinárodnému menovému fondu vo výške 1,6 miliardy eur, začiatkom júla ju potom čaká vyplatenie štátnych zamestnancov a dôchodkov. Na platy a dôchodky by mali ísť 2,2 miliardy eur.

Aj keby sa do tej doby podarilo vyjednať obojstranne prijateľné podmienky pre vyplatenie zostávajúcich 7,2 miliardy eur z balíka medzinárodnej finančnej pomoci, bude časový harmonogram tak tesný, že Gréci zrejme musia počítať s meškaním výplat a dôchodkov alebo s ich krátením.