Košičanka Darina Štyriaková (33) mení svet k lepšiemu. Spolu so svojim tímom vyvinula ekoinovačnú technológiu, o ktorej síce na Slovensku málokto vie, ale za to pomáha aj v ďalekom Dubaji. Darina je jedinečnou podnikateľkou v oblasti enviromentálneho hazardu. Zakladateľkou startupu Ekolive a najmä ženou, ktorá verí, že na pomoc prírode nikdy nie je neskoro.

Vedy v rodine

Onedlho si za svoj prínos preberie z rúk predsedu Košického samosprávneho kraja Čestnú cena za rok 2021. K biotechnológii ju priviedla jej mama. Bola významnou geologičkou a podľa jej slov patrila medzi prvých vedcov na svete, ktorí začali s vývojom nových ekologických a biologických metód v oblasti ťažby nerastných surovín a čistenia životného prostredia.

Darina vyštudovala geologické inžinierstvo na Technickej univerzite v Košiciach, získala doktorát v odbore hutníctvo kovov na Slovenskej akadémii vied, pričom cez 15 rokov pracuje s biotechnológiami. Je víťazkou súťaže mladých inovatívnych podnikateľov Slovenska 2020, ocenená aj špeciálnou cenou Ministerstva hospodárstva SR.

Dnes pôsobí ako výskumná pracovníčka na slovinskom národnom inštitúte stavebného inžinierstva, je takisto mentorkou v Beyond pre-accelerator pre študentov a mladých odborníkov. Takisto je zakladateľka a CEO startupu Ekolive a členkou prvej komunity odborníkov na udržateľnosť Vyšehradskej skupiny zameranej na klimatickú neutralitu a stratégiu trvalo udržateľného rozvoja.

Spolu so svojim tímom, do ktorého patrí aj jej mama pracuje na svetovo unikátnej technológii, ktorá predstavuje ekologický prevrat v ťažobnom priemysle prináša riešenie pre kontaminované životné prostredie ťažkými kovmi, a to prostredníctvom bioluhovania (využitím baktérií) a nahradením pesticídov a chemických hnojív biohnojivom.

Zakladateľka startupu

Košičanka je dnes aj zakladateľkou startupu Ekolive, ktorý sa zaberá baktériami poviem, ktoré jednoduchým spôsobom a prírodným procesom zvetrávania dokážu vyčistiť minerály a z toho vyprodukovať super silné biohnojivo, ktoré výrazne zlepšuje rast rastlín a nahrádza pesticídy.

„Zároveň tieto baktérie dokážu vyčistiť rôzne environmentálne záťaže, vyčistiť životné prostredie alebo aj recyklovať odpady, a to sa nazýva proces biolúhovania a na ten máme európsky certifikát, že to je jedna z pätnástich ekoinovačných technológií v Európskej únii. Sme jediná firma na svete, ktorá niečo podobné robí. Biolúhovania sa robili už 50 rokov dozadu, ale úplne iným druhom baktérií.“

Prečo táto ekoinovačná technológia je pre nás vôbec dobrá? „Svetu dochádzajú nerastné suroviny, a to najmä vysokokvalitné napríklad kvôli pieskovej globálnej kríze. My vieme vytvoriť vysokokvalitný piesok z nízko kvalitných či odpadových zásob piesku, ktorý bude vhodný pre povedzme sklársky priemysel a plus k tomu vytvoríme biohnojivo a nahradíme agrochemikálie v priemysle.“

Globálna piesková kríza

Piesok patrí medzi cenné suroviny. Svet totiž podľa Dariny Štyriakovej čelí globálnej pieskovej kríze. „Piesok je zároveň po vode najpoužívanejšou surovinou. Piesok z púšte však nemožno použiť, keďže obsahuje isté kovy, a to na výrobu skla či na keramiku, omietky.“ Darina však svojou technológiou dokáže vyčistiť s baktériami taký piesok, ktorý by už reálne nebolo možné nikdy použiť a plus k tomu vyrobí biohnojivo pre poľnohospodárstvo.

Darina Štyriaková
Zdroj: Košický samosprávny kraj
Darina Štyriaková

„Piesok, ktorý čistíme donášame zo západného Slovenka. V Nemecku produkujeme z uhoľného odpadu. Naše prevádzky sú však hlavne v Chorvátsku a projekt rozbiehame aj v Dubaji, konkrétne z púštneho piesku a pre princa z Kataru sme takisto už robili isté pokusy.Vďaka našej technológii aj piesok z púšte budeme môcť raz používať.“ A čo taký napríklad z pláže? „Ten použiteľný je, ale je ho málo, a preto je ho zakázané ťažiť.“

„Tím, že naša technológia odstraňuje kovy z piesku, tým sa dajú vyčistiť rôzne envirozáťaže a aj organické zlúčeniny ako PCB látky či oleje, rôzne fenoly a pod. Pre baktérie je uhlík výživa, oni to spapajú rozložia a už to nie je toxické. Na to prišla moja mama. Teraz sme sa nakopli a chceme to dostať do praxe na priemyselnej úrovni.“

Zamorený Zemplín

Zemplín patrí medzi najviac znečistené lokality na svete PCB látkami. „Radi by sme aj tu boli nápomocní, ak by niekto mal o naše služby záujem. Môžeme čistiť sedimenty Zemplínskej šíravy či pôdu, kde boli umiestnené sudy s PCB látkami, sedimenty v rieke a pod. Určite sa niečo dá vymyslieť, len sa musí chcieť. Vodnej priehrade Ružín dochádza zas kapacita a sú tam sedimenty – neskutočné množstvo.

Sú však kontaminované arzénom, nedajú sa len tak vyťažiť a hocikde uskladniť. Je potrebné ich vyčistiť. Ja som na to urobila diplomovku a takisto napísala mnoho publikácií, ako tento arzén dostať preč z týchto sedimentov a zakomponovať ich do poľnohospodárstva. Dokážeme uvoľniť vodnú nadrž Ružín, aby nedochádzalo k záplavám.“

Aktívni sú najmä v zahraničí. „Čistíme v Nemecku, Slovinsku, Chorvástku. Na Slovensku sme technológiu vyvinuli a teraz budeme radi, ak ju budeme môcť použiť aj u nás a nebudem musieť cestovať stále za hranice. Chceme pomôcť aj doma.“

Darina Štyriaková má aj „pieskovú“ záľubu. „Zbieram piesky do fľaštičiek z celého sveta. Mám ich cez 50. Od Kataru, cez Jordánsko až po Dubaj. Samozrejme, na nich skúšame aj našu technológiu. Vždy ma však poteší, keď mi niekto nejaký piesok donesie.“

Ocenená predsedom Košického kraja

A čo hovorí na ocenenie? „Teší ma, že získam Čestnú cena predsedu Košického samosprávneho kraja za rok 202. Každé ocenenie je pre mňa pocta a zadosťučinenie. Som rada, ak niekto dokáže oceniť inovačné technológie. Vďaka tomu s dokážeme dostať viac do povedomia.“

Onedlho si preberie Čestnú cena predsedu Košického samosprávneho kraja za rok 2021. „Darina Štyriaková nám ukazuje ako môžu baktérie zmeniť svet. Môžu byť riešením mnohých problémov. Zanechávajú úrodnú pôdu a materiál využiteľný ako bio hnojivo. Verím, že táto unikátna technológia bude využitá aj v našom kraji a nebude pomáhať už len za hranicami Slovenska. Som rád, že z nášho kraja pochádzajú takí šikovní ľudia akou je práve ona,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

A čo hovorí na ocenenie Darina Štyriaková? „Každé ocenenie je pre mňa pocta a zadosťučinenie. Som rada, ak niekto dokáže oceniť inovačné technológie. Vďaka tomu sa dokážeme dostať viac do povedomia. Naša firma je známa na európskych univerzitách či centrách, ale doma nie. Dúfam, že to zmeníme.“

A čo hovorí na Čestnú cena predsedu Košického samosprávneho kraja za rok 2021? „Každé ocenenie je pre mňa pocta a zadosťučinenie. Som rada, ak niekto dokáže oceniť inovačné technológie. Vďaka tomu s dokážeme dostať viac do povedomia. Naša firma je známa na európskych univerzitách či centrách, ale doma znám nie. Dúfam, že to zmeníme.“

Ďalšie dôležité správy

Na snímke Predseda Košického samosprávneho kraja, Rastislav Trnka.
Neprehliadnite

Košická samospráva investuje do geotermálnej energie