Prezident Ivan Gašparovič poslancom vrátil novelu zákona, ktorým sebe aj ďalším predstaviteľom štátu zmrazili platy. Dôvodom však nebolo to, že by sa platové obmedzenie malo týkať aj hlavy štátu. Prezident mal výhrady k časti zákona, podľa ktorej poslanci majú dostávať plat už odvtedy, keď boli zvolení, nie až od dňa, keď zložia poslanecký sľub.
„Podľa môjho názoru by poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky mal patriť plat začínajúci dňom, v ktorom zložil sľub, a nie začínajúc dňom zvolenia za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Ak by poslanec odmietol zložiť sľub, alebo zložil sľub s výhradou, malo by to (...) podľa ústavy za následok stratu mandátu,“ argumentoval prezident.
Inými slovami, poslanec, ktorý by nezložil sľub podľa ústavy, by v takom prípade dostal časť platu, aj keď by si v skutočnosti zrejme v parlamente nikdy nezahlasoval. Okrem toho by klasický zákonodarca získal plat za dlhšie obdobie. V prípade súčasného parlamentu išlo o viac ako dvojtýždňové obdobie, novozvolení zákonodarcovia si prevzali osvedčenie o zvolení 18. júna 2010, slávnostný sľub skladali 8. júla.
Pre poslancov rozhodnutie prezidenta znamená, že sa ešte pred Vianocami neplánovane stretnú na ďalšej schôdzi. Chcú totiž, aby zmrazenie platov začalo byť účinné od Nového roka a ušetrili sa peniaze v rozpočte.
Politici by mali mať podľa návrhu v roku 2012 platy i paušálne náhrady rovnaké ako tento rok, keď boli tiež zmrazené. Týkať sa to má členov parlamentu, vlády, prezidenta, vedenia Najvyššieho kontrolného úradu, generálneho prokurátora či ombudsmana. Uskromniť sa musia aj štátni zamestnanci v služobných úradoch ministerstiev či asistenti poslancov. Výnimku majú naopak sudcovia či veľvyslanci.
Prezident parlamentu vrátil aj narýchlo schválenú novelu zákona o sociálnych službách, ktorá vyrovnávala platby na jednotlivé zariadenia, ale aj zavádzala pravidlo, že odkázaní či ich rodiny si majú za pobyt v zariadení platiť minimálne polovicu ekonomicky oprávnených nákladov.
Ilustračné foto na titulke - Flickr.com
