„Dnes sme jednotní,“ povedal nedávno francúzsky prezident Emmanuel Macron krátko po stretnutí s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Obaja lídri sú podľa jeho slov odhodlaní zabrániť Rusku vyhrať vojnu na Ukrajine. Tento dôkladne premyslený prejav jednoty prišiel po mesiacoch viditeľného napätia medzi Scholzom a Macronom, pričom v jeho centre stojí náhla transformácia francúzskeho prezidenta zo zmierlivého štátnika na bojachtivého generála.
Macronove februárové slová o možnom vyslaní európskych vojakov na Ukrajinu predstavovali nečakanú zmenu rétoriky, keďže on sám kedysi varoval Západ, aby sa Moskvu nesnažil ponížiť, a trval na udržiavaní diplomatických vzťahov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Telegraph v snahe pochopiť tento náhly zvrat vyspovedal zdroje z Elyzejského paláca i Bundestagu. Podľa nich chce byť Macron považovaný za dominantnú silu Európy nielen v zahraničí, ale aj doma.
Počiatky súperenia
Nemecko dalo v minulosti niekoľkokrát jasne najavo, že Francúzsko si ako hlavná vojenská sila EÚ neplní svoje povinnosti v oblasti dodávok zbraní. Tento názor s ním zdieľali aj Spojené štáty. Keď Scholz vo februárovom prejave vyzval európskych spojencov, aby „nedostatočné“ úsilie o zásobovanie Ukrajiny kľúčovými zbraňami zvýšili, Francúzsko to zobralo osobne.
Macron ani na minútu nezaváhal a pripomenul Nemecku, že na začiatku vojny Kyjevu v rámci pomoci ponúklo len prilby. Takisto pripomenul, ako Francúzsko darovalo Ukrajine diaľkové rakety Scalp, a vyzval nemeckého kancelára, aby urobil to isté s rakietami Taurus, ktoré sú považované za jednu z najmodernejších zbraní Bundeswehru.
Scholz jeho výzvy opakovane odmietol, pričom argumentoval obavami z eskalácie konfliktu. Zdroje z Berlína poukázali na to, že Nemecko na rozdiel od Francúzska nedisponuje jadrovými zbraňami, čo ho z hľadiska ruskej odvety vystavuje väčšiemu riziku.
Prekročenie právomocí
Je pravda, že ruská invázia vyvolala v nemeckej obrannej politike revolúciu. Scholz krátko po prvom útoku oznámil modernizáciu roky zanedbávanej armády v hodnote 85,5 miliárd eur. Okrem toho objednal 35 amerických stíhačiek F-35 za vyše desať miliárd eur.
Nemecko iniciovalo aj vytvorenie európskeho protiraketového štítu s využitím amerických a izraelských technológií, do ktorého sa Paríž zámerne nezapojil. Všetky tieto kroky podkopali Macronove snahy o to, aby bol jadrom obrannej stratégie EÚ práve nákup európskych technológií.
Podľa Francúzska Nemecko konalo mimo svojich kompetencií. Berlín má totiž podľa neho v Európe na starosti ekonomické a Paríž strategické otázky. „Hranice sa zmazali a vznikli pokusy o zásah do domény toho druhého,“ citoval jeden zo zdrojov Telegraph. V dôsledku toho bol Macron odhodlaný získať späť vedúce strategické postavenie. Dosiahnuť to chcel práve spomínaným vyjadrením o potenciálnom vyslaní európskych vojsk na Ukrajinu.
Zdroje z Elyzejského paláca tvrdia, že francúzsky prezident o tomto kroku Scholza informoval dva dni vopred. Vyčerpaný kancelár aj napriek tomu počas Macronovho prejavu predstieral, že ho vyjadrenia zaskočili, a okamžite vylúčil nasadenie pozemných vojenských jednotiek. Na jeho stranu sa následne pridali ďalšie európske krajiny, a tak sa Francúzsko ocitlo v izolácii.
Macronove pohnútky
Macronov „churchillovský“ manéver mal okrem upevnenia moci povzbudiť Ukrajincov v ich boji proti agresorovi z Ruska a posilniť európske odhodlanie. „Nikto teraz nemôže povedať, že je Francúzsko už z podporovania Ukrajiny unavené,“ vysvetlil zdroj.
Francúzsky prezident sa navyše obáva, že Rusku nebude dobytie Ukrajiny stačiť a ďalší na rade bude zvyšok Európy. Krajiny preto Moskve nesmú dovoliť vojnu vyhrať. Podľa francúzskych zdrojov chcel Macron tvrdeniami o nasadení pozemných jednotiek vniesť do konfliktu „strategickú nejasnosť“. Lepšie je podľa neho nechať Putina na pochybách, než mu dovoliť uveriť, že Európa dovolí Ukrajine padnúť.
Nemecké zdroje hovoria, že Macronova novoobjavená bojovnosť a ochota zvýšiť dodávky zbraní je znakom toho, že konečne začína brať vojnu vážne.
Ďalšie dôležité správy
