Národnostno-územné členenie Strednej Ázie v Sovietskom zväze výrazne zmenilo nielen geografickú, ale aj politickú mapu tohto regiónu rozprestierajúceho sa od Kaspického mora až po horstvá Pamíru. Niektorí historici hovoria dokonca v tejto súvislosti o 'sovietskom experimente'. Od schválenia príslušného zákona uplynie v nedeľu 27. októbra 100 rokov.
Proces členenia v rámci Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) na administratívno-územné celky (zväzové republiky, autonómne oblasti a okruhy) sa začal prakticky hneď po víťazstve boľševikov vo Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii (VOSR) a po páde Ruského impéria v roku 1917.
Sovietsky zväz vznikol 30. decembra 1922 – jeho zakladajúcimi zväzovými republikami sa stali Ruská sovietska federatívna socialistická republika (RSFSR), Ukrajinská sovietska socialistická republika, Bieloruská sovietska socialistická republika a Zakaukazská sovietska socialistická federatívna republika.
Na území sovietskej Strednej Ázie sa pred zmenou jej usporiadania rozprestierali štyri veľké administratívno-územné mnohonárodnostné celky: Turkestanská autonómna sovietska socialistická republika, Kirgizská autonómna sovietska socialistická republika, Bucharská ľudová sovietska republika a Chórezmská socialistická sovietska republika.
Uznesenie „O národnostnom vymedzení republík Strednej Ázie“ prijalo politbyro Ústredného výboru komunistickej strany 12. júna 1924. O štyri mesiace neskôr, 27. októbra 1924, schválil Celoruský ústredný výkonný výbor Sovietskeho zväzu príslušný zákon, na základe ktorého došlo k národnostno-územnému členeniu Strednej Ázie, kde vzniklo šesť nových národno-štátnych útvarov.
Z územia Sovietskeho Ruska sa ako prvé vyčlenili a 27. októbra 1924 vznikli Uzbecká sovietska socialistická republika (SSR) a Turkménska SSR. Tadžická autonómna sovietska socialistická republika sa stala súčasťou Uzbeckej SSR, zväzovou republikou ZSSR sa stal Tadžikistan 5. decembra 1929. V rámci RSFSR vznikli Kirgizská autonómna oblasť a Kazašská autonómna sovietska republika a napokon v rámci Kazšskej autonómie sa vytvorila Kara-kalpatská autonómna oblasť.
Kazachstan bol v roku 1936 vyčlenený z RSFSR a 5. decembra 1936 sa stal samostatnou zväzovou republikou Sovietskeho zväzu. V rovnaký deň získalo status zväzovej republiky ZSSR aj Kirgizsko.
Po novom správnom rozdelení Strednej Ázie sa v roku 1924 naplno prejavila stalinská národnostná politika, ktorá prerozdelila a rozbila územia obývané tradičnými etnikami. Potvrdzujú to aj spomienky člena Ústredného výkonného výboru Sovietskeho zväzu Vjačeslava Molotova: „Vytvorenie stredoázijských republík a ich hraníc, to bola bezvýhradne Stalinova práca. Bol to neúprosný boj – vedúci predstavitelia Kazachov sa napríklad bili za Taškent. Chceli, aby sa stal ich hlavným mestom. Stalin si ich zavolal, posúdil vec, pozrel sa na hranice a povedal: ´Taškent – Uzbekom a Alma-Ata – Kazachom´.“
V stredoázijských republikách tvorili počas existencie ZSSR politickú a hospodársku elitu Rusi. Moskva vnímala tieto oblasti viac-menej ako perifériu, pričom napríklad hornaté republiky Kirgizsko a Tadžikistan patrili k najchudobnejším.
V druhej polovici roku 1991, teda v čase vrcholiaceho rozpadu Sovietskeho zväzu (zanikol 26. decembra 1991) Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan vyhlásili postupne svoju nezávislosť od ZSSR a vznikli samostatné republiky.
Ďalšie dôležité správy
