Rozpočtová kríza v Nemecku dala nový impulz k diskusii o reforme takzvanej dlhovej brzdy, a to dokonca aj medzi opozičnými konzervatívcami.
Rozhodnutie ústavného súdu z 15. novembra proti rozpočtovému manévru, ktorým chcela spolková vláda obísť dlhovú brzdu, narušilo finančné plány koalície kancelára Olafa Scholza. Zároveň tiež signalizovalo, že terajšia vláda, ako aj tie budúce sa budú musieť prísnejšie držať ducha fiškálnych pravidiel, ktoré obmedzujú štrukturálny deficit štátneho rozpočtu na 0,35 percenta hrubého domáceho produktu. Nemecká ekonomika by pritom potrebovala zvýšenie vládnych výdavkov.
Nemecká stagnácia
Šéfovia firiem, ako aj politickí lídri sa obávajú, že vláda nebude schopná financovať politiky a programy reagujúce na rastúce výzvy, od zmeny klímy po vojnu na Ukrajine. Najväčšia európska ekonomika už roky trpí chronickým nedostatkom investícií, čo podľa ekonómov prispieva k jej súčasnej stagnácii. Preto výzvy na reformu dlhovej brzdy silnejú dokonca aj medzi konzervatívcami, ktorých sťažnosť podnietila rozhodnutie ústavného súdu.
Aktuálne napríklad nie je jasné, čo sa stane s miliardovými štátnymi dotáciami prisľúbenými americkému výrobcovi čipov Intel pre plánované závody v Sasku-Anhaltsku, ktoré sa považujú za kľúčové pre prechod Nemecka na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku.
„Ide o strategické investície, musí predsa existovať spôsob,“ ako ich financovať, uviedol konzervatívny krajinský premiér Reiner Haseloff. „Inak tieto technológie pôjdu do Spojených štátov.“
Dlhová brzda – brzda budúcnosti
Agentúra Scope Ratings odhaduje, že „podinvestovanosť“ Nemecka v uplynulom desaťročí v porovnaní s ostatnými ekonomikami s ratingom AAA predstavovala približne 300 miliárd eur. Podľa berlínskeho starostu Kaia Wegnera sa „dlhová brzda stáva čoraz väčšou brzdou budúcnosti“.
Reforma dlhovej brzdy by však znamenala zmenu ústavy, čo si vyžaduje dvojtretinovú väčšinu v parlamente a zdá sa, že je ešte ďaleko.
Nemecko zaviedlo brzdu s konsenzom všetkých strán v roku 2009 po globálnej finančnej kríze a na úsvite európskej dlhovej krízy. Od nástupu pandémie v roku 2020 však muselo brzdu pozastaviť, čo môže vláda urobiť v prípade „výnimočných núdzových situácií“, aby mohla financovať potrebné opatrenia.
Odvtedy sa nahromadili ďalšie krízy, čo vládu nútilo sa čoraz viac uchyľovať k mimorozpočtovým prostriedkom, aj keď obsluha dlhu sa pre nárast úrokových sadzieb zvýšila.
Rozhodnutie súdu z 15. novembra proti rozpočtovému manévru týkajúcemu sa presunu 60 miliárd eur z nevyužitej pandemickej pomoci do fondu na ekologickú transformáciu naznačilo, že Berlín sa bude musieť v budúcnosti viac držať ducha brzdy.
Potrebnosť reformy
Zároveň to vládu prinútilo, aby tento týždeň pozastavila platnosť dlhovej brzdy štvrtý rok po sebe, čo je jasným znakom, že reforma je potrebná, myslí si hlavný ekonóm ING Carsten Brzeski.
„Dlhová brzda bola zavedená, keď Európa mala problém s udržateľnosťou dlhu a Nemecko chcelo ísť príkladom,“ uviedol Brzeski. „Teraz má najmä Nemecko problém s rastom a konkurencieschopnosťou. Keď sa zmenia časy, mala by sa zmeniť aj dlhová brzda.“
Brzeski poukázal na to, že pomer verejného dlhu Nemecka k HDP je len mierne nad 60 percentami, zatiaľ čo vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku predstavuje viac ako 100 percent. Nemecko si za aktuálnu sebadeštrukciu môže podľa neho samo.
Ďalšie dôležité správy
