Problémy so spánkom sa už dnes považujú za globálnu epidémiu, ktorá ohrozuje zdravie a kvalitu života až u 45 percent, teda takmer u polovice svetovej populácie. Vedci z Univerzity Komenského na tento problém upozorňujú pri príležitosti Svetového dňa spánku, ktorý si pripomíname v piatok 18. marca. Slováci nie sú výnimkou. Častý a veľmi častý výskyt porúch zaspávania a prebúdzania sa zo spánku udáva 45 percent žien a 35 percent mužov.
„Pomerne často udávanými problémami sú aj ranná únava, denná spavosť a nechcený denný spánok, ktoré sú prítomné až takmer u tretiny populácie,“ uvádza docent Robert Vyšehradský zo Spánkového laboratória martinskej lekárskej fakulty.
Odpočinok v práci Zdroj: SITA / AP
Za vážny problém považujú lekári spánkové poruchy dýchania. Nejde pritom len o problém epidemiologický, ale aj ekonomický a spoločenský. Počas uplynulých štyridsiatich rokov preto zaznamenal výskum týchto porúch celosvetovo najväčší rozmach.
Odhaduje sa, že poruchami dýchania v spánku trpí štyri až osem percent dospelých mužov, u žien je to zhruba polovica. „Naše pracovisko v roku 2003 realizovalo epidemiologickú štúdiu, na základe ktorej možno predpokladať, že na Slovensku je približne 79-tisíc osôb trpiacich klinicky významnými spánkovými poruchami dýchania,“ upozorňuje docent R. Vyšehradský.
Ohrozenie zdravia
Ťažké formy spánkových porúch dýchania predstavujú pre postihnutých vysoké riziko závažných kardiovaskulárnych, endokrinologických a neuropsychických následkov. Lekári upozorňujú na to, že ak sa neliečia, významne zvyšujú pravdepodobnosť vysokého krvného tlaku, cievnych mozgových príhod, srdcového infarktu či porúch rytmu srdca. Spánok s poruchami dýchania zhoršuje pamäťové a intelektové schopnosti, u mužov potenciu, prispieva k rozvoju obezity a cukrovky a k mnohým ďalším problémom.
Ak problémy so zaspávaním či predčasným prebúdzaním sa alebo iné poruchy spánku pretrvávajú viac ako týždeň bez zjavnej vonkajšej príčiny akou je napríklad napríklad hluk, svetlo či stres, je vhodné navštíviť odborníka.
„Problematikou spánku sa zaoberajú najmä psychiatri, prípadne neurológovia. Osobitnou kapitolou sú spomínané spánkové poruchy dýchania, na ich prítomnosť upozorní predovšetkým hlučné chrápanie, prerušované výpadkami chrápania - aj dýchania, trvajúcimi viac ako 10 sekúnd,“ upozorňuje R. Vyšehradský.
Dodáva, že obvykle sa k týmto problémom pridáva aj nadmerná denná ospalosť či nechcené zaspávanie pri bežných činnostiach. „Ak sa objavia takéto ťažkosti, žiadajte svojho praktického lekára, aby vás poslal na vyšetrenie do spánkového laboratória,“ radí lekár.
Pomôže špeciálna maska
Poruchám spánku sa začínajú vo svojej praxi intenzívnejšie venovať napríklad aj internisti. Igor Vozár z bratislavskej Polikliniky Mýtna vysvetľuje, že pri syndróme spánkového apnoe dochádza k výpadkom pri dýchaní počas spánku a znižuje sa okysličenie krvi v organizme. „Môže dôjsť napríklad k nedokrveniu mozgu, a preto sa tí ľudia budia unavení a nevyspatí, k poruche prekrvenia srdca, ale aj ostatných orgánov,“ upozorňuje.
Ak má človek diagnostikované spánkové apnoe, tak prestane v spánku minimálne na 10 sekúnd dýchať, ale tento výpadok sa uňho môže opakovať aj desaťkrát za hodinu, čo už je podľa lekára dosť. „Keď príde človek, ktorý má závažnejšiu obezitu a má tento problém so spánkom, tlakom, prípadne aj ischemickú chorobu srdca alebo arytmiu a ešte prizná, že chrápe, tak už nám to signalizuje tento problém,“ tvrdí I. Vozár.
Lekár potom pacienta pošle na vyšetrenie, v rámci ktorého u neho počas spánku odsledujú „nekrvavou cestou" na prste saturáciu kyslíka v krvi – oxygenometricky. Ak je tam významnejší nález, posielajú ho na kompletné vyšetrenie do spánkového laboratória. Tam sa už monitorujú viaceré funkcie organizmu.
Ak toto vyšetrenie u pacienta potvrdí ťažký typ apnoe, dostáva CPAP prístroj, ktorého súčasťou je špeciálna maska. Tá robí počas výdychu pretlak, zdvíha mäkké podnebie a zabraňuje tomu, aby sa zastavilo dýchanie. „Keď som bol v USA, videl som viac ľudí to používať. Mal ju aj jeden známy, keď som sa pýtal, ako liečbu hodnotí, odpovedal, že ju vyslovene vyhľadáva, lebo sa cíti dobre a dobre sa vyspí,“ opísal I. Vozár.
Škodlivá zmena času?
Prechodnú poruchu spánku zažije podľa lekárov z Univerzity Komenského v priebehu svojho života pravdepodobne každý človek. Prispieť k tomu môžu problémy v rodine či v práci, ale napríklad aj cestovanie či počasie. Špecifickým dôvodom je aj zmena času. Internista I. Vozár patrí k jej odporcom, pretože sa podľa neho významnou mierou podieľa na tom, že ľudia majú poruchy spánku celú zimu alebo celé leto.
Zdroj: SITA/AP
Posun času podľa neho narúša prirodzené biorytmy človeka. „Fyziológia hovorí, že máme ísť spať, keď sa zotmie. Nemôžeme teda chodiť spať, keď nám to naordinuje štát napríklad v lete, keď je o desiatej ešte svetlo. Spánok súvisí s melatonínom, ktorý sa vyplavuje pri zotmení. Práve tento hormón spánok navodzuje,“ vysvetľuje lekár.
Lekári upozorňujú, že riešenie problémov so spánkom málokedy býva jednoduché a rýchle. Zvyčajne je to beh na dlhé trate, ktorý si vyžaduje vysokú odbornú erudíciu ošetrujúceho lekára, ale aj priamu angažovanosť pacienta a jeho aktívnu účasť na riešení problému. R. Vyšehradský však povzbudzuje všetkých, aby svoje problémy riešili. Dobrý spánok je podľa neho sen dosiahnuteľný pre všetkých.
Ku kvalitnejšiemu spánku si čiastočne môžeme dopomôcť aj sami. Dospelý človek by mal podľa I. Vozára spať aspoň osem hodín. Nemal by zaspávať pri svetle obrazovky či mobilného telefónu, pretože tieto prístroje narušujú prirodzené procesy, ktoré navodzujú spánok.
Zdroj: SITA / AP
Spať by sme mali aspoň osem hodín. Keď človek pociťuje únavu, mal by si ľahnúť do postele v miestnosti bez elektronických prístrojov, zavrieť oči, zhasnúť svetlo a prirodzene prejsť do spánku.
Lepší spánok si dokážeme navodiť aj tým, že sa nebudeme večer prejedať, budeme sa vyhýbať stresom, nebudeme pozerať príliš akčné filmy či horory a budeme sa snažiť celkovo upokojiť – tlmiť svetlo, zapáliť radšej sviečku, nepiť kávu, alkohol, radšej si dať bylinkový čaj. Jemnú a priaznivú únavu navodí ľahšia telesná námaha napríklad prechádzka. Pred spaním je tiež dobré vyvetrať, lekár odporúča krátke a intenzívne vyvetranie.
