V časoch finančnej a hospodárskej krízy prichádzajú európski, ale aj iní politici s menej či s viac podivnými riešeniami, ktoré majú zabrániť opakovaniu najväčšieho ekonomického poklesu od 30. rokov minulého storočia. Európska komisia však minulý týždeň predviedla jeden z nápadov, ktorý patrí medzi tie z najbizarnejších. Podľa Bruselu by totiž stabilitu do finančného sektora mohla priniesť harmonizácia pravidiel poskytovania hypoték v celej Európskej únii. Komisia síce tvrdí, že ide len o nápad, ktorý sa zďaleka nemusí uskutočniť, verejne prístupné dokumenty však ukazujú, že ide o ideu zamýšľanú s najväčšou vážnosťou.

Na harmonizácii pravidiel by nebolo nič až také zvláštne, tá sprevádza vznik jednotného európskeho vnútorného trhu odnepamäti, obavy však budia úvahy o „zastrešovaní“ hypotekárnych úverov naprieč EÚ. V mnohých krajinách hypotekárny trh funguje bez väčších ťažkostí a jeho väčšia regulácia by mohla priniesť predovšetkým negatíva. Reč je najmä o mladších ekonomikách, ako je tá slovenská či česká.

Brusel uvažuje o riešení, podľa ktorého by banky mohli klientom poskytovať len úvery vo výške 40 percent hodnoty nehnuteľnosti. Kto by chcel viac peňazí, musel by sa zaviazať splácať výrazne vyššie úroky. V praxi to znamená, že keby Európan požiadal o hypotéku na byt za 100-tisíc eur, finančná inštitúcia by mu za bežný úrok mohla požičať najviac 40-tisíc eur. Ak by chcel viac, splátky úveru by sa mu výrazne predražili. Hoci legislatíva necieli ani tak na hypotéky, ako skôr na kapitálové vybavenie bánk, odborníkom sa najnovší nápad z dielne Európskej komisie príliš nezahovára. Dôvod je jasný. Podľa posledných dostupných štatistík si ľudia v EÚ berú v priemere úver na 70 percent hodnoty nehnuteľnosti. Ak teda rodinný dom klienta vyšiel celkovo na 140-tisíc eur, od banky dostal zhruba 102-tisíc eur a zvyšok si doplatil z vlastných prostriedkov. V niektorých prípadoch síce hypotéky kryjú celú hodnotu nehnuteľnosti, ale nie je ich veľa. Navyše, mnoho štátov problém s ich splácaním nemá, v Česku sú takto zasiahnuté len zhruba dve percentá úverov.

Výsledok komisného snaženia by tak mohol skĺznuť k výsledku, ktorý by úvery nielen zdražil, ale aj zneprístupnil pre množstvo potenciálnych klientov bánk. To však nie je jediný výsledok. Menej hypotekárnych úverov znamená aj menšiu stavebnú aktivitu, ktorá je jedným z podstatných ťahúňov jednotlivých ekonomík. Podľa Pavla Rakouša z českého ministerstva pre miestny rozvoj by 40-percentná hranica pre hypotéky znamenala až polovičný prepad v stavebníctve.

Nadšenie nejavia ani samotné banky, pričom málokto si dokáže predstaviť pomerne výrazné legislatívne úpravy v niektorých členských štátoch EÚ. Európska komisia sa však ihneď po zverejnení správy snažila prípadné obavy upokojiť. Podľa jedného z hovorcov Európskej komisie sa o možnosti „zastrešovania“ hypoték iba debatuje a nie je isté, že podobná možnosť sa nakoniec objaví v novele smernice o kapitálovej primeranosti, ktorá začne platiť v roku 2011. „V každom prípade, to nie je niečo, čo by sa malo stať v najbližšej budúcnosti, a niečo, o čom by mal rozhodovať ešte tento komisár (Charlie McCreevy),“ dodal hovorca. No jeho slová nie sú príliš presvedčivé.

Nie je to však po prvýkrát, keď sa Európska komisia ženie do zmien, ktoré síce môžu vyriešiť situáciu v niekoľkých členských štátoch, ale na druhej strane môžu ohroziť fungujúci trh vo zvyšku krajín. Podobný prístup vidno aj na návrhoch na reformu dohľadu nad finančnými trhmi. Tá rýchlo speje k svojmu definitívnemu schváleniu, jej prípravy však zabrali len niekoľko mesiacov, aj keď ekonómovia upozorňujú, že ide o nanajvýš citlivú tému. V súčasnosti tak vyhráva skôr snaha Bruselu byť videný a preukázať určitú akcieschopnosť ako snaha o prípravu kvalitných návrhov, ktoré sa budú podrobne skúmať a o ktorých sa bude diskutovať.

Brusel pritom neváha „zneužiť“ ani európsku legislatívu. Je to zrejmé práve na reforme dohľadu nad finančnými trhmi, o ktorých ministri financií EÚ hlasujú kvalifikovanou väčšinou. Normálne je pritom v podobných prípadoch hlasovať jednomyseľne. S dodržaním tejto zásady by však návrh komisie zrejme nemal šancu na rýchly úspech.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.