Vážení čitatelia,

v českých autobusových firmách ho prezývajú „žltý mor“. Žltý pre farbu autobusov, mor, lebo ničí konkurenciu. Nasadí proti nej nižšie ceny alebo lepšie autobusy a vlaky, prípadne nové služby. Konkurenti ho obviňujú, že si vyberá len lukratívne trasy a nasadzuje dampingové ceny. Keď sa mu niekto postaví, riskuje ostrú bilbordovú či mediálnu antikampaň. Ako rozmýšľa tento netradičný podnikateľ - majiteľ Student Agency a RegioJetu Radim Jančura - zisťoval TREND v rozhovore Najväčší úspech mi priniesla zrážka s blbcom.

O „žltom more“ na Slovensku aj o megainvestícii pri Nitre
A v tejto téme pokračujeme. Marián Leško a Zuzana Petková sa pozreli na to, ako rok po deharabinizácii vyzerá slovenské súdnictvo. Štefan Harabin poslednými súdnymi verdiktmi, ktoré mnohí označili za škandalózne, ukazuje, že ani on si tak ľahko nenechá zalepiť ústa. Už aj vládna moc pochopila, aká vysoká je cena Harabinových bozkov a že Koniec Harabina na zmenu nestačí. Slová sudkyne Najvyššieho súdu Eleny Berthotyovej ale naznačujú, že zmeny v pozadí sa už predsa len dejú.

Michal Liday začínal v Tatrabanke ako riaditeľ pobočky. Cez pozíciu šéfa privátneho bankovníctva a neskôr retailu sa prepracoval až na stoličku generálneho riaditeľa. Ako vraví v rozhovore pre TREND, Riadenie obrovského systému učí veľkej pokore. Manažovať veľkú organizáciu podľa neho znamená najmä rozumieť súvislostiam a vedieť predvídať. Aj preto, že aj pozitívne zamýšľaná zmena môže na iných miestach pokaziť fungujúce veci. M. Liday tiež vysvetľuje, ako inovácie pomáhajú Tatrabanke udržať si klientov v silnejúcej bankovej konkurencii.

Nekonečný príbeh Grécka podnietil piatich šéfov najvyšších európskych inštitúcií, aby navrhli, ako „dokončiť“ neúplnú, deravú eurozónu. TREND sa v článku Spoločná mena vraj potrebuje euroštát pozrel na to, akú formu hlbšej integrácie krajín platiacich eurom navrhujú, čo z toho podporuje Slovensko a čo odporúčajú ekonómovia.

Jaguar Land Rover mieri na Slovensko. Investícia britskej prémiovej automobilky za zhruba 1,5 miliardy eur má predsa len zakotviť v priemyselnom parku pri Nitre a výrobu má odštartovať o tri roky. Slovensko tak uspelo nielen v konkurencii s európskymi rivalmi, najmä s Poľskom, ale aj so zámorskými konkurentmi. Koľko pracovných miest vytvorí nitrianska fabrika sa zatiaľ nevie. Predbežne sa uvažuje so šiestimi tisíckami ľudí.

Bratislava chce spoplatniť verejné parkovanie, a to už od nového roka. Obyvateľa s trvalým pobytom v hlavnom meste bude stáť parkovné od päťdesiat do sto eur ročne. „Cezpoľní“, napríklad tí, ktorí sem chodia autom pracovať na týždňovky, by mali zaplatiť oveľa viac. Napríklad v Petržalke sa ráta zhruba s desaťnásobkom spomínanej sumy. Platiť za parkovanie na verejných miestach by mali v rámci hodinových sadzieb aj ostatní návštevníci Bratislavy. V analýze sa pozeráme na to, čo ešte ku konečnej dohode chýba a aké súvislosti zavedenie systému do parkovania má.

Rezort školstva chcel v návrhu zákona o športe presadiť nové povinnosti pre zdravotné poisťovne. Rátalo sa v ňom s vytvorením takzvaného prevenčného fondu, z ktorého by mali plynúť prostriedky na podporu športu. Uvažovalo sa aj o tom, že by zdravotné odvody za športovcov platil štát, podobne, ako je to v prípade nezamestnaných či dôchodcov. Šport by sa však podľa vyjadrenia ministerstva zdravotníctva i poisťovní nemal dotovať z verejných zdravotných zdrojov. Vyzerá to tak, že Draxlerov návrh zrejme neukrojí z peňazí pre pacientov.

Vo všetkých svetových rebríčkoch kvality základného vzdelávania je Fínsko už roky na popredných miestach. Prečo? V čom sú fínske školy iné ako tie slovenské? Reportér Daniel Suchý sa snažil v novej škole v meste Saunalahti hľadať odpoveď v článku V krásnej škole sa deti lepšie učia. Možno nás prekvapí, že nejde len o to, ako sa deti učia, ale aj kde, v akých priestoroch. A že škola má žiť od rána do večera a má sa stať centrom celej mestskej štvrti. Aj to, že Fíni svoje i tak skvelé školstvo opäť zásadne reformujú.

Vážení čitatelia, želáme Vám príjemný záver tejto horúcej dovolenkovej sezóny. Sme radi, že nás čítate a bude nám cťou, keď TREND odporučíte alebo predplatíte aj vašim kolegom alebo známym. Predplatitelia TRENDU sú v našich očiach členmi privilegovaného klubu, výrazne šetria peniaze (namiesto 2,20 platia len 1,44 eur za číslo), majú k dispozícii úplný archív na webe a printové vydanie na stiahnutie už od stredy popoludnia - deň pred oficiálnym vydaním. Takisto majú TREND vždy so sebou v tablete alebo mobile prostredníctvom našich aplikácií pre iOS a Android.

Ďakujeme. Vaše podnety, tipy ale aj konštruktívnu kritiku pozorne čítam na [email protected].

O „žltom more“ na Slovensku aj o megainvestícii pri Nitre

S úctou

Oliver Brunovský

O „žltom more“ na Slovensku aj o megainvestícii pri Nitre
Zdroj: peterzentko

TREND 32/2015