Do dvoch rokov na Slovensku prudko vzrastie kriminalita vo firmách. Presnejšie, výrazne početnejšie negatívne skúsenosti tuzemských podnikateľov potvrdí globálny prieskum Global Economic Crime Survey 2009 spoločnosti PricewaterhouseCoopers (PwC).
Nebude za tým reálny nárast zločinnosti. To iba slovenské firmy vytiahnu hlavy z piesku a začnú o problémoch otvorenejšie hovoriť. Tento rok, pri premiérovej účasti Slovenska v prieskume, ešte časť manažérov presne nevedela, na čo sa má pozerať. Prípadne kriminalita bola pre nich niečo, o čom sa nehovorí.
Špičku ľadovca tvoria sporadicky medializované prípady. Napríklad nedávne odhalenie krádeží v závode Kia Motors v Tepličke nad Váhom. V televízii ukázali kukláčov a spútaných páchateľov vedľa nákladného auta, z ktorého muži zákona vyberali kradnuté automobilové súčiastky, ukryté v škatuliach na odpad.
Dva týždne pre tým sa podobná správa objavila z trnavskej fabriky PSA. A známe sú aj kauzy z okolia bratislavského Volkswagenu. No z výsledkov prieskumu možno usudzovať, že o najväčších prípadoch slovenské podniky stále mlčia. Nebezpečenstvo pritom rovnako hrozí zvnútra firmy, ako z vonkajšieho prostredia.
Ostýchavosť
Krádeže v automobilovom priemysle sú iba časť fenoménu, súhrnne označovaného ako hospodárska kriminalita. O probléme sa vie, o jeho rozsahu už menej. O automobilkách sa hovorí sčasti preto, lebo ide o veľké a známe firmy. A sčasti preto, lebo sú celosvetovo naozaj veľmi obľúbeným terčom kriminálnikov.
V tohtoročnom prieskume PwC potvrdilo trestnú činnosť vo firme vyše 40 percent oslovených respondentov z tohto silného odvetvia. No ešte horšie je to v poisťovníctve, maloobchode, vo verejnej správe a finančných službách.
To, že problém nie je malý, potvrdzuje celková suma, o ktorú – oficiálne – prišlo takmer päť a pol tisíca firemných účastníkov prieskumu. Úhrn strát za posledné dva roky dosiahol 4,2 miliardy dolárov. Každá poškodená firma si do účtovných kníh pripísala stratu v priemere 2,4 milióna dolárov.
Slovenské firmy sú na tom neporovnateľne lepšie, aspoň podľa tvrdení osemdesiatčlennej vzorky. Kriminalita ich v priemere stála „iba“ 127-tisíc dolárov (asi tri milióny korún).
Z odpovedí slovenských manažérov vyplýva, že obeťou podvodu sa stáva zhruba každá tretia domáca firma. To na prvý pohľad svedčí o nepomerne nižšej hospodárskej kriminalite, čo by tunajších podnikateľov mohlo tešiť. Veď prieskum PwC ukazuje, že celosvetovo sa obeťami nezákonného konania stáva 43 percent podnikov. A stredo- a východoeurópsky región ako celok je na tom ešte horšie, chuť zločinu okúsi každá druhá firma.
Môžu sa podnikatelia na Slovensku cítiť bezpečnejšie? Sotva. Pravdepodobnejšie je, že si zatiaľ problém hospodárskej kriminality nepripúšťajú. „A pre mnohých je to stále niečo, o čom sa nehovorí,“ myslí si riaditeľ oddelenia forenzných vyšetrovacích služieb PwC Slovensko Jan Vylita.
Prínos vidí už v tom, že sa o téme vôbec začne hovoriť. Už to podľa neho zreálni názory podnikateľov a prispeje k normálnej diskusii. Aj keď to bude znamenať, že v najbližšom prieskume, v roku 2009, skončí Slovensko citeľne horšie.
Ako podklad pre svoje očakávania spomína J. Vylita susednú Českú republiku. Tam sa pri prvom zaradení do prieskumu v roku 2003 k skúsenosti s kriminalitou prihlásilo iba 27 percent podnikov. „O dva roky neskôr to bolo 63 percent a tento stav sa tento rok takmer opakoval. Neznačí to nárast kriminality, skôr len to, že podnikatelia o jej výskyte otvorenejšie hovoria,“ dodáva.
Nielen krádeže
Hospodárska kriminalita nie je iba o klasických krádežiach. Podľa prieskumu PwC bola najčastejším typom ekonomického trestného činu sprenevera majetku. Skúsenosť s ňou globálne priznala tretina dopytovaných firiem. Pomerne často (15 %) sa vyskytovali porušenia práv duševného vlastníctva, korupcia a účtovné podvody. Naopak pranie špinavých peňazí zaznamenalo iba párpercentný výskyt.
Fakt, že slovenské firmy väčšinou, s výnimkou korupcie, potvrdili nižší výskyt v hlavných druhoch kriminálnych činov, má podľa J. Vylitu skôr „metodologické“ príčiny. Najviac viditeľná medzera medzi slovenskými a medzinárodnými výsledkami sa objavila pri sprenevere firemného majetku. Na Slovensku bola síce tiež najčastejšia, no potvrdilo ju len 23 percent respondentov.
Najskôr preto, že najväčšie prípady kriminality bielych golierov ostali s vysokou pravdepodobnosťou neodhalené, dopĺňa J. Vylita. Defraudácia hrá v manažérskych zločinoch prím. Aj v tých neodhalených, aspoň na Slovensku.
No nebezpečenstvo nehrozí iba zvnútra. Najväčšie „sklamanie“ prieskumu bola manažérmi predpokladaná korupcia. Kým tridsať percent spoločností jej existenciu pripúšťalo, iba 13 percent priznalo priamu skúsenosť.
Takmer raz toľko, 22 percent firiem konštatovalo, že ich o úplatok niekto požiadal. V tomto bode sa začína vnímanie korupcie rozvetvovať. „Akoby firmy videli dva druhy korupcie. Tá dobrá pomáha získať zákazku, a teda vlastne rozvíja biznis. Pre tú druhú sa firmám nepodarí získať zákazku,“ hodnotí J. Vylita.
Názor, že firma prichádza o zákazku, lebo konkurent v tendri podplácal, je pre strednú a východnú Európu typický. Hovorí o ňom 45 percent oslovených spoločností z tohto regiónu, raz taký podiel ako vo svete. Na Slovensku takú krivdu cíti vyše tretina spoločností. V Česku sa na nečestnú konkurenciu, ktorá si nový biznis v ostatných dvoch rokoch „kúpila“, posťažovalo 47 percent firiem.
Niet času platiť
Kým platenie „popod stôl“ je v strednej a východnej Európe časté, zmluvné platby trápia podnikateľov pomenej. Aj keď platobná disciplína sa zhoršuje v celom regióne, Slovensko sa stáva neradostným lídrom.
Pokiaľ ide o index výskytu meškajúcich platieb, ktorý vyhodnocuje konzultačná firma Coface, situácia pod Tatrami sa štyri roky držala na veľmi dobrej úrovni. Do vlaňajška. „Časy, keď podnikatelia platili načas, sú preč,“ komentuje špecialista na riadenie pohľadávok Peter Meier. Už zjari 2006 začalo nesplatených pohľadávok pribúdať a na jeseň krivka definitívne preťala líniu svetového priemeru, ktorú predtým podliezala. A ďalej stúpa.
Iste, nemusí ísť nevyhnutne o konanie kriminálneho charakteru, niektoré firmy jednoducho nemajú peniaze. No insolventnosť je príčina neplatenia iba zhruba v sedmine prípadov, pokračuje P. Meier v opise domácej praxe. Najčastejšiu príčinu meškania úhrady pohľadávok možno pomenovať zarážajúco ľahko – oneskorenie platieb.
No v podobe nedodržanie zmluvných podmienok je to nečestné konanie. „A platobná nevôľa stojí za meškajúcimi platbami pomerne často,“ konštatuje P. Meier. Či už ide o „programové meškanie“, ktoré má za cieľ zlepšiť finančnú bilanciu dlžníka o nedohodnutý obchodný úver, alebo rôzne akože zabudnutia.
Slovenským špecifikom, typickým pre malý štát, je názor, že ak je veriteľ známym dlžníka, rád počká. No nemálo faktúr za odobratý tovar ostáva neuhradených pre plánovaný podvod, upozorňuje P. Meier. Pre firemný sektor pritom nezaplatené účty predstavujú vážny problém. Pohľadávky tvoria veľkú časť aktív firmy, nezriedka sa ich podiel počíta v desiatkach percent.
V praxi sa im často nevenuje dostatočná pozornosť, konštatovali nepríjemne často rečníci na nedávnej konferencii EU Generation Management pohľadávok. Išlo o ľudí, ktorí sa buď vo firmách priamo starajú o včasné peňažné toky, alebo v podobe rôznych externých finančných služieb asistujú pri riadení pohľadávok.
Možnosti neplatičov sa dajú výrazne znížiť sledovaním pohľadávok a vhodnými opatreniami. Už len tým, že sa niekto vo firme špecializuje na vymáhanie pohľadávok. Kredit manažéri sú obvykle opozíciou obchodného oddelenia, ktorého práca sa končí vystavením faktúry – a vymáhanie pohľadávok považuje za zhoršovanie vzťahov so zákazníkom. No aj oni musia pomôcť. Majú so zákazníkom intenzívnejší kontakt, môžu ho napomenúť, ak platba mešká. Ako obchodníkov motivovať?
„Zo začiatku to bol problém, no vyriešili sme ho. Predaj s dobou splatnosti nad 90 dní sme im stiahli z obratu pre výpočet provízií,“ vysvetľuje inkaso manažér bratislavskej mliekarne Rajo Peter Krchnavý.
Metód 78022>riadenia pohľadávok je dosť a možno ich kombinovať so spoluprácou so špecializovanými agentúrami. Od priebežného preverovania situácie dlžníka až po najvážnejšie štádiá – vymáhanie pohľadávok súdnou cestou či v konkurze.
Hrubé sito
Opatrenia na odhaľovanie alebo prevenciu hospodárskej kriminality podľa prieskumu PwC zaviedli takmer všetky firmy vo svete aj na Slovensku. A ich manažéri systémom nesmierne dôverujú.
No uspokojenie musí ísť bokom, jednoznačne potvrdzuje prieskum. Stačí jedno porovnanie. Vo filtroch kontrolných mechanizmov spoločností uviazlo iba 18 percent odhalených trestných činov. V každom treťom prípade pomohla náhoda.
A aj medzi systémami ochrany sa ako najúčinnejšie ukazujú tie najmenej formálne. Napríklad anonymné echo zvnútra firmy. Prípadne zachytenie informácie v kombinácii s činnosťou oddelenia vnútornej bezpečnosti, ako to bolo pri odhalení v Kii. Ochrankári niekoľko mesiacov – neskôr v spolupráci s políciou – sledovali skupinu, ktorá zneužívala spôsob odvozu odpadu. A s vyradenými dielcami odvážala bezchybné, opisuje hovorca Kia Motors Slovakia Dušan Dvořák.
Hoci zatiaľ firmy na Slovensku, aspoň oficiálne, osobitne vysoké škody nevykazujú, sú obzvlášť neúspešné pri získavaní strateného majetku. Príčinou je aj pomalá reakcia, ktorá je v takejto situácii rozhodujúca.
Spomedzi slovenských firiem sa 79 percent posťažovalo, že sa im nepodarilo získať späť spreneverené peniaze. V celosvetovom meradle to bolo 58 percent, v regióne o päť percentných bodov viac.
Foto - Profimedia.cz
