Centrálne banky rozvinutých krajín očakávajú, že podiel zlata v globálnych rezervách vzrastie na úkor dolára. Rozvíjajúce sa trhy už dlhší čas zlato vo veľkom nakupujú, uvádza Financial Times.
Podľa prieskumu medzinárodného obchodného združenia World Gold Council (WGC) si takmer 60 percent centrálnych bankárov bohatých krajín myslí, že podiel zlatých rezerv sa v nasledujúcich piatich rokoch zvýši. V minulom roku sa takto vyjadrilo 38 percent. Približne 13 percent rozvinutých ekonomík plánuje v nasledujúcom roku rezervy zlata zvýšiť, čo je nárast z vlaňajších osem percent a najvyššia úroveň od začiatku uskutočnenia prieskumu.
Dopyt po zlate stúpa napriek prudkému nárastu jeho ceny, čo zdôrazňuje, že alokácie do dolára sa znižujú. Centrálne banky totiž hľadajú možnosti diverzifikácie aktív prostredníctvom alternatívnych mien. „Tento rok sme videli oveľa silnejšiu konvergenciu. Viac rozvinutých krajín hovorí, že zlato bude tvoriť väčší podiel globálnych rezerv a dolár menší,“ povedal riaditeľ pre centrálne banky v WGC Šao-kchaj Fan.
Prieskum tiež zistil, že rekordný podiel centrálnych bánk bohatých krajín plánuje zvýšiť zlaté rezervy v nasledujúcich 12 mesiacoch, konkrétne 29 percent. Medzi respondentmi z rozvíjajúcich sa trhov sa takto vyjadrilo takmer 40 percent.
Hlavné dôvody, ktoré centrálne banky uvádzajú v prospech držby zlata, sú jeho dlhodobá hodnota, výkonnosť počas krízy a úloha efektívneho diverzifikátora. Centrálne banky presunuli v rokoch 2022 a 2023 do rezerv viac ako tisíc ton zlata.
Cena zlata minulý mesiac stúpla na takmer 2 450 dolárov za trójsku uncu. Ide o nárast o 42 percent od začiatku konfliktu medzi Izraelom a Hamasom v októbri. Podiel dolára v globálnych devízových rezervách klesol z viac ako 70 percent v roku 2000 na približne 55 percent minulý rok, vyplýva z prieskumu MMF tento mesiac.
Ďalšie dôležité správy
