Európske programy udeľovania občianstva podmienené investovaním v danej krajine sa tešia enormnému záujmu aj napriek výzvam z celého politického spektra na ich ukončenie. Počet udelených víz v posledných mesiacoch sa zvýšil v Grécku a Portugalsku; v Taliansku a Španielsku dopyt dosiahol rekordnú úroveň, píše Bloomberg.
Ide o takzvané zlaté víza, ktoré umožňujú bohatým cudzincom získať druhý pas v krajinách EÚ investovaním do miestnych nehnuteľností alebo finančných aktív. Krajiny si stanovujú niekoľko podmienok, no spravidla záujemca nemusí v krajine bývať alebo sa učiť jej jazyk.
V rokoch 2011 až 2019 získalo prostredníctvom týchto programov pas viac ako 132-tisíc ľudí. Spätná väzba politikov sa v poslednom čase zintenzívnila, pretože nadväzovala na prudko rastúce ceny nehnuteľností a laxnú reguláciu. Členovia Európskeho parlamentu a Európskej komisie vyzvali krajiny EÚ, aby víza za peniaze zrušili. Írsko a Spojené kráľovstvo tak už urobili. Prispela k tomu aj ruská vojna proti Ukrajine, ktoré vyvolala zvýšenú kontrolu nad zlatými vízami, pretože, ako to vyjadrila belgická europoslankyňa Saskia Bricmontová, sú potenciálnou možnosťou pre „oligarchov, zločincov a skorumpovaných politikov“, ako si „kúpiť cestu do Európy a vyprať si tam hotovosť, imidž a identitu“.
Žiadne sťaženie
Portugalský premiér oznámil ukončenie vízového investičného programu svojej krajiny na februárovej tlačovej konferencii, pričom vyhlásil, že „[tento] špeciálny režim nič neospravedlňuje“. Grécko v niektorých oblastiach zdvojnásobilo hranicu investícií z 250- na 500-tisíc eur. Čierna Hora sa zaviazala svoj program ukončiť a Španielsko zvažuje, že zvýši minimálnu investíciu z 500-tisíc na milión eur, alebo ju úplne nezruší.
Napriek tomu nebadať, že by bolo zlaté víza ťažšie získať. „Nezaznamenali sme žiadne významné zmeny v obtiažnosti získania víz,“ povedala výkonná riaditeľka poradenskej spoločnosti Global Citizen Solutions Patricia Casaburiová.
K zavedeniu zlatých víz došlo vo viacerých krajinách po finančnej kríze v roku 2008 s cieľom prilákať zahraničný kapitál. Obzvlášť populárnymi sa stali počas pandémie, keď sa do Európy hrnuli Američania hľadajúci plán B.
Neistota týkajúca sa budúcnosti zlatých vízových programov je teraz prínosom najmä pre poradenské spoločnosti v oblasti prisťahovalectva. Londýnska firma Get Golden Visa zaznamenala v prvej polovici tohto roka 127-percentný nárast dopytu po portugalských a gréckych zlatých vízach v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Poradenská spoločnosť Henley Partners uviedla, že záujem bol na historickom maxime, pričom dopyt v prípade programov v Taliansku vzrástol o 125 percent. Spoločnosť Global Citizen Solutions potvrdila, že v porovnaní s vlaňajškom došlo k 20-percentnému nárastu dopytu aj po Portugalských vízach.
Ide o peniaze
Hlavným dôvodom, prečo imigrační konzultanti nie sú z ukončenia vízových programov nervózni, sú peniaze, o ktoré im ide. Za posledné desaťročie získali európske štáty udeľujúce zlaté víza prostredníctvom týchto programov približne 25 miliárd eur priamych zahraničných investícií. Portugalsko bolo v priebehu rokov jedným z veľkých príjemcov, pričom si prišlo na 6,8 miliardy eur. „Stále odporúčame našim klientom, aby si ich vybavili,“ povedal o vízach imigračný právnik v Španielsku Peter Franke.
Táto dynamika je obzvlášť výrazná v juhoeurópskych ekonomikách, ktoré majú tendenciu byť viac závislé od zahraničného kapitálu. Je menej pravdepodobné, že takéto krajiny úplne zatvoria dvere zlatým vízam, povedal profesor Will Harvey z Univerzity v Bristole, ktorý skúma migráciu kvalifikovaných pracovníkov.