Po stáročia sa zlato v podobe šperkov alebo mincí odovzdávalo z generácie na generáciu pri takých príležitostiach, ako sú svadby alebo narodeniny. Predovšetkým sa však zhromažďuje „pod matracom“ ako poistka na horšie časy. A to i v súčasnosti, keď peňažné ústavy poskytujú životné poistenie a ďalšie služby.

V roku 2007 sa banka Kuveyt Türk rozhodla obľubu zlata využiť. „Premýšľali sme o tom a rozhodli sme sa otvoriť účty v zlate,“ vysvetľuje Seda Yilmaz, ktorý projekt realizoval. Po ôsmich rokoch má banka 200-tisíc účtov, na ktoré si klienti môžu ukladať svoje zlato. Môžu ho predávať alebo kupovať prostredníctvom šeku, bankového prevodu alebo prostredníctvom mobilu.

Banka Kuveyt Türk má ako prvá na svete sieť 300 bankomatov, ktoré okrem bankoviek vydávajú aj jedno- 1,5-gramové zlaté mince.

Úspechy banky Kuveyt Türk vyvolali podľa agentúry AFP dosť závisti a podobnou cestou sa niekoľko ďalších tureckých bánk. Dnes majú vo svojich sejfoch takmer 250 ton zlatých rezerv, kým v roku 2007 to boli len dve tony.

Vláda rovnako ako banky rýchlo pochopila, aké výhodné by bolo využiť náklonnosť Turkov k zlatu. V roku 2011 centrálna banka povolila finančným domom, aby držali časť svojich povinných rezerv v zlate, pričom zlato môžu získavať od súkromných osôb.

„Vďaka tomuto opatreniu vzrástol vlani náš obrat o 85 percent,“ teší sa Aysen Esenová, ktorá vedie najstarší závod na spracovanie zlata v Turecku. „V posledných dvoch rokoch banky získali 40 ton zlata, ktoré bolo doteraz skryté pod matracom. A to je len veľmi malá časť rezerv,“ dodáva.

V krajine, kde žil bájny kráľ Midas, ktorý premenil všetko, čoho sa dotkol, na zlato, rozkvitá aj turecký ťažobný priemysel. Ťažba zlata prudko vzrástla z dvoch ton v roku 2002 na 33,5 tony v roku 2013. Budúcnosť môže byť veľmi sľubná, pretože zásoby zlata pod zemou sa odhadujú na 6 500 ton.

Turci sú štvrtými najväčšími spotrebiteľmi zlata na svete a druhí v jeho exporte.

„V roku 2013 priniesli produkcia, spotreba a recyklácia zlata turecké ekonomike 3,8 miliardy dolárov (asi 3,34 miliardy eur),“ hovorí Alistair Campbell, autor správy, ktorú zverejnila Svetová rada pre zlato (WGC). Je to asi 4,6 percenta tureckého HDP.

Na výnosnej činnosti sa chcú podieľať aj tureckí zlatníci. „Bolo by potrebné schváliť nový zákon, ktorý by aj zlatníkom umožňoval zhromažďovať zlato. Zlatníci sa tešia dôvere svojich zákazníkov, a tak by sa do systému dostalo ešte viac zlata,“ zdôraznil Sarp Tarhanci z istanbulskej zlatníckej komory.

„Sme len na začiatku, perspektívy sú veľmi sľubné. Turecko má všetky výhody potrebné na to, aby sa rýchlo presadilo ako regionálna križovatka trhu so zlatom,“ predpovedá A. Campbell.