Európski politici už po druhýkrát odvrátili koniec sveta, keď schválili ďalší záchranný plán pre zadlžené Grécko. Tentoraz aj za pomoci súkromného sektora – teda veriteľov, ktorí by mali prirodzene znášať riziko svojich investícií.
Lenže s účasťou súkromného sektora to nemusí byť presne tak, ako to prezentujú finančné inštitúcie združené v Inštitúte pre medzinárodné financie (IIF) a európski politici. Výpočet veľkosti účasti súkromného sektora (PSI), ktorý si vypracovali samotné banky, spochybnil portugalský ekonóm Ricardo Cabral.
PSI na balíku pre Grécko sa počíta ako rozdiel medzi súčasnou hodnotou budúcich príjmov súkromného sektora bez jeho spoluúčasti a s ňou. Keďže sa však iba minimálny podiel účasti uskutoční formou zníženia súčasných pohľadávok voči juhoeurópskej krajine, kľúčové vo výpočte sú budúce úrokové výnosy a ich diskontné sadzby. Diskontná sadzba použitá IIF bez PSI je podľa R. Cabrala pre vysoké riziko krajiny príliš nízka (deväť percent), sadzba s účasťou zase príliš vysoká (tiež deväť percent – napriek garantovanej istine), čo nadhodnocuje príjmy bez účasti a podhodnocuje ich s účasťou súkromného sektora. Ak však pri PSI použijeme deväťpercentný diskont na úroky a 3,5-percentný na garantovanú istinu, tzv. haircut vyjde na úrovni sedem, nie 21 percent, ako tvrdia závery európskeho summitu. To znamená, že požiadavka Slovenska na spoluúčasť súkromníkov aspoň vo výške 30 miliárd by nemusela byť splnená.
Dohoda z ostatného summitu však nie je zlou len pre európskych daňovníkov, ale aj pre samotné Grécko. Tomu sa dlh reštrukturalizáciou nezníži, práve naopak – bude si musieť požičať ešte viac, aby garantovalo istinu pre súkromných investorov. Po dvoch kolách „záchrany“ tejto krajiny sa jej dlh v pomere k výkonu ekonomiky v budúcom roku zvýši pravdepodobne až na takmer 180 percent. Aj keď v budúcnosti už bude na veľkú časť tohto dlhu Grécko platiť nižšie úroky, z tejto prekérnej situácie isto nebude žiadna ľahká cesta von. Ibaže by krajina neskôr naozaj skrachovala a jej dlh voči eurovalu zaplatíme my všetci. Pretože po novom už budú takmer celý obrovský grécky dlh priamo financovať alebo nepriamo garantovať daňoví poplatníci iných krajín.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU č. 31.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
