Čo budeme mať dnes na večeru? Máte chuť na suši z lega, burger z platobných kariet alebo dobre prepečený kus rúry z PVC? Tieto príklady sa môžu zdať extrémne, ale dobre ilustrujú, aké veľké množstvo mikroskopických plastových častíc za dlhšie časové obdobie skonzumujeme, napísala agentúra Reuters.

Ľudia za týždeň skonzumujú ekvivalent platobnej karty, ukázala štúdia Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) z roku 2019. Plasty sa do ľudského tela dostávajú predovšetkým pitím znečistenej vody, ale aj konzumáciou potravín, ako sú mušle, ktoré ľudia väčšinou jedia vcelku, takže aj s mikroplastami v tráviacom trakte týchto živočíchov.

Agentúra Reuters využila záverov spomínanej štúdie k tomu, aby ilustrovala, aké veľké množstvo plastu zjeme za rôzne časové obdobia. Za mesiac podľa jej prepočtov skonzumujeme ekvivalent základné lego kocky 2x4 (tej s ôsmimi výstupkami) a za rok toľko plastu, ako obsahuje hasičská helma. Keby sa to stále zdalo málo, možno pokračovať. Za desať rokov skonzumujeme až 2,5 kilogramu plastov, čo sa rovná napríklad dosť veľkému kusu plastového potrubia a za celý život potom napríklad až 20 kilogramov plastu.

Na snímke sprava Marta Fandlová z iniciatívy Mladí za klímu, hovorca a signatár iniciatívy Klíma ťa potrebuje Michal Sabo, koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy Liliana Rástocká a organizátor podujatí Fridays for future Jakub Hrbáň pózujú po brífingu iniciatívy Klíma ťa potrebuje pred Národnou radou SR. Bratislava, 14. októbra 2020. EASYFOTO TASR - Martina Kriková
Neprehliadnite

Slovenskí europoslanci podporili požiadavky petície Klíma ťa potrebuje

Produkcia plastov sa za posledných 50 rokov prudko zvýšila a výroba lacných predmetov na jedno použitie rastie. Niektoré plasty sa v prírode nerozkladajú, ale iba rozpadajú na menšie a menšie čiastočky, takže sa nakoniec dostávajú všade, hromadia sa na plážach, dusia morské živočíchy a končia tak v potravinovom reťazci.

Malcolm Hudson, ktorý vyučuje environmentalistiku na Southampton univerzite, upozorňuje, že v prírode sa začína hromadiť veľké množstvo ešte menších čiastočiek - nanoplastov, ktoré je oveľa ťažšie odhaliť, ale ktoré tiež konzumujeme. ,,Tie sa nám môžu dostávať do krvi alebo lymfatického systému a hromadiť sa v orgánoch," varuje Hudson.