Slovensko sa kvalitou života pohybuje v spodnej tretine z 36 krajín hodnotených OECD. Rebríček organizácie, ktorý zohľadňuje celé spektrum faktorov od ubytovania a príjmov až po kvalitu životného prostredia, vedie Austrália tesne pred Nórskom. Na spodku rebríčka sa nachádzajú Turecko, Mexiko a Čile. Slovensko sa umiestnilo na 26. priečke tesne pred Poľskom a Gréckom a tri priečky za Českom.
Známku Slovenka, ktoré sa vo väčšine hodnotení pohybuje pod priemerom OECD, zhoršujú napríklad nízke príjmy, situácia na pracovnom trhu a problematika bývania. Naopak, mierne nad priemerom je osobná bezpečnosť a oblasť životného prostredia. „Celkové hodnotenie blahobytu na Slovensku je len mierne pozitívne. Krajina sa umiestňuje v mnohých ukazovateľoch pod priemerom alebo len v jeho okolí,“ hodnotí život na Slovensku OECD.
Málo priestoru za veľa peňazí
Podpriemerne Slovensko obstálo napríklad v oblasti bývania, kde OECD zaznamenalo kombináciu vysokých nákladov na bývanie, ktoré ale priemernému človeku kúpia pomerne málo životného priestoru. Slovenská rodina minie na bývanie približne 26 percent zo svojho príjmu, priemer OECD je 22 percent. Na jedného človeka pritom pripadá 1,1 izby. Pre porovnanie v USA, ktoré rebríček v oblasti ubytovania vedú, na jedného človeka pripadá 2,3 izby a náklady na bývanie predstavujú pätinu príjmov domácnosti.
Výrazným problémom ostávajú aj celkovo nízke príjmy, ktoré ešte zvýrazňuje veľký rozdiel medzi najchudobnejšou a najbohatšou skupinou obyvateľstva. Priemerný disponibilný ročný príjem slovenskej domácnosti je 15 840 dolárov, čo je približne polovica z príjmov v Nórsku a viac ako 6 000 dolárov pod priemerom OECD.
- Podrobnejšiu analýzu dát OECD o bývaní na Slovensku nájdete na TRENDreality.sk
- Kde by sa najlepšie žilo vám? Zostavte si rebríček podľa vlastných preferencií na stránkach OECD
Ročný rozdiel príjmov medzi skupinou 20 percent najlepšie zarábajúcich a 20 percentami najchudobnejších rodín je na Slovensku viac ako 20-tisíc dolárov. Pätina najmenej zarábajúcich rodín žije z 7 552 dolárov na rok. Aj chudobní ľudia na Slovensku si žijú lepšie ako napríklad obyvatelia Turecka či Ruska, kde ročný príjem pätiny najchudobnejších domácností nepresahuje štyritisíc dolárov.
OECD tiež upozorňuje na zlý stav pracovného trhu. Podľa údajov organizácie je na Slovensku bez práce viac ako 33 percent mladých ľudí, čo je približne dvojnásobok priemeru OECD. Slovensko má zároveň po Španielsku druhú najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti.
Život je bezpečný
Ekonomické negatíva života na Slovensku aspoň čiastočne vyvažuje nízka miera násilných zločinov a pomerne zdravé životné prostredie. Obeťou násilného zločinu sa ročne stanú približne tri percentá ľudí na Slovensku, čo je o percentný bod menej ako priemer OECD. Slovensko má tiež nižší počet vrážd, ako je priemer OECD. Na Slovensku sa stane v priemer 1,6 vraždy na 100-tisíc obyvateľov. Najmenej vrážd sa udeje na Islande a v Japonsku. Naopak, najviac v Brazílii a Mexiku. Slovensko má výrazne čistejší vzduch ako je v OECD priemer.
Aj napriek ťažkým ekonomickým vyhliadkam sa ľudia na Slovensku dokážu na svet pozerať z lepšej stránky. Približne 61 percent ľudí tvrdí, že denne zažijú viac dobrých skúseností ako zlých. Zlou správou je, že v OECD túto skúsenosť zažíva približne 72 percent ľudí, čo robí Slovensko jednou z najmenej šťastných krajín v rozvinutom svete.
Príklad Mexičanov, ktorý aj napriek veľmi nízkym príjmom, stiesneným životným podmienkam a vysokej miere násilných zločinov, patria medzi najoptimistickejších ľudí v OECD ale ukazuje, že radosť zo života nestojí len na bohatstve.
Ilustračné foto na titulke - SITA / Tomáš Benedkovič
