Keď v lete predminulého roku parlament schválil novelu Zákonníka práce, vláda očakávala, že nová definícia závislej práce zníži počet živnostníkov z donútenia.
„Už by sa do budúcnosti nemalo stať, že sa niektoré práce, ako je napríklad práca predavačky, budú vykonávať na základe živnostenského oprávnenia,“ vyjadril sa v tom čase premiér Robert Fico. Definícia závislej práce mala jasne stanoviť, kto musí byť zamestnanec a kto môže byť živnostník.
Prísnejšia definícia, zdá sa, trend nárastu samozamestnaných ľudí nezvrátila. Podľa údajov Eurostatu podiel živnostníkov na všetkých pracujúcich Slovákoch tvoril v polovici uplynulého roka 13,4 percenta a za dvanásť mesiacov tak stúpol o 0,7 percenta.
„Buď novela nebola účinná, alebo všetci pracujúci na živnosť spĺňali a spĺňajú podmienky, ktoré stanovuje zákon,“ vyjadril sa pre TREND Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Medzi dôvodmi, prečo živnostníkov neubúda, ale práve naopak, je ich stále viac, sa spomína predovšetkým vysoké odvodové zaťaženie zamestnávateľov.
Živnostník, ktorý si rieši odvody sám, je pre firmy atraktívnejší ako drahý zamestnanec. Môže tiež pracovať pre viacero zamestnávateľov. Štatistika naznačuje, že nárast nových živností sa v porovnaní s obdobím rokov 2002 až 2006 spomalil.
V časoch vlády Mikuláša Dzurindu sa podiel živnostníkov zvyšoval v priemere o jedno percento ročne, z 8,6 na 12,6 percenta. V rebríčku európskych krajín s najvyšším podielom živnostníkov na celkovo pracujúcich patrilo Slovensku v polovici minulého roka jedenáste miesto, hneď za Českou republikou, kde na živnosť pracuje 15,5 percenta zamestnaných.
Jednotkou je Grécko (29,2 percenta), nasleduje Turecko (26,7 percenta) a Taliansko (24 percent). Posledné priečky obsadili Nórsko, Estónsko a Luxemburg, kde na živnosť pracuje menej ako osem percent zamestnaných ľudí.
Foto - Miro Nôta
