Ak by posledné roky platili paragrafy, ktoré tento týždeň navrhlo ministerstvo spravodlivosti, Štefan Harabin by v pre neho lepšom prípade čelil iba disciplinárnemu stíhaniu. V horšom by mu hrozilo nielen vyzlečenie z talára, ale možno aj väzenie. Návrhy noviel sudcovských zákonov, ktoré v utorok zverejnilo ministerstvo spravodlivosti, ale majú platiť až od 1. januára budúceho roka. Ak ich vláda a parlament príjmu v navrhovanej podobe, šéf Najvyššieho súdu SR stratí po tomto dátume veľkú časť vplyvu nad sudcami. Naopak silný vplyv nad nimi bude mať naďalej ministerstvo spravodlivosti. Poistkou pred zneužívaním moci, či už zo strany sudcov alebo politikov, má byť otvorenie justície verejnej kontrole – vo výberových komisiách na sudcov majú sedieť aj neprávnici. Rozsudky majú putovať na internet do desiatich dní od ich právoplatnosti.

Zviazané ruky

Š. Harabinovi už ako ministrovi vyčítali zvláštne návrhy na disciplinárne stíhanie sudcov. V súčasnej funkcii predsedu Najvyššieho súdu má možnosť použiť voči svojim oponentom na súde hrozbu podania návrhu na dočasné pozastavenie funkcie sudcu. Rozhoduje o nich personálne jemu naklonená Súdna rada SR. Oprávnenie podávať takéto návrhy mu ministerstvo navrhuje zobrať. Monopol na ne bude mať ministerka Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS).

Š. Harabin má v súčasnosti z titulu predsedníckej funkcie v súdnej rade možnosť s jej súhlasom iniciovať disciplinárne stíhanie hociktorého sudcu nižšieho súdu. Aj o toto právo má prísť. Disciplinárne návrhy bude môcť podávať len na členov najvyššieho súdu. Oprávnenie podávať návrhy ostane v rukách ministerky, predsedov jednotlivých súdov, ombudsmana a tiež jednotlivých sudcovských rád – tie budú môcť po novom iniciovať návrh aj na stíhanie predsedu svojho súdu.

Zmena pravidiel sa môže dotknúť už aj rozbehnutých stíhaní. Ak sa právoplatne neskončia do konca roka, od 1. januára v nich bude namiesto súdnej rady účastníkom konania ministerka. Rezort tak získa jednoduchú možnosť ukončiť šikanózne stíhania sudcov.

Predsedovia po novom

Úprava postavenia predsedov súdov ja na pohľad ambivalentná. Ich nezávislosť od ministerstva sa zmenšuje i zväčšuje zároveň. Úrad L. Žitňanskej otvorene priznáva, že predsedovia súdov majú byť ako zástupcovia výkonnej moci priamo podriadení ministerstvu. Vo výberových komisiách na predsedov súdov majú sedieť len ľudia, ktorých určí ministerka. Na druhej strane, takýto predsedovia nebudú môcť počas trojročného funkčného obdobia súdiť, aby nedochádzalo k prelínaniu výkonnej a súdnej moci. Zároveň nebudú tak jednoducho odvolateľní ako v súčasnosti. Ministerstvo navrhlo zo zákona o súdoch vypustiť sporný „Harabinov“ paragraf, podľa ktorého mohol minister odvolať predsedu súdu prakticky z hocijakých „závažných“ dôvodov. Omnoho dôležitejšie je ale nastavenie kompetencií predsedov súdov – napríklad sa im výrazne obmedzí možnosť zasahovať do rozdeľovania prípadov jednotlivým sudcom.

Všetko verejné

Otvorenie justície verejnosti presadzuje L. Žitňanská návrhom, aby boli výberové konania na sudcov verejné. Zároveň sa majú všetky voľné miesta obsadzovať výberovým konaním, v ktorom budú uchádzači zrovnoprávnení. V súčasnosti majú prednosť pred inými uchádzačmi justiční čakatelia a na voľné miesta vyšších súdov možno sudcov prideliť z nižších úplne bez súťaže. Verejné majú byť aj životopisy či motivačné listy uchádzačov. V päťčlenných výberových komisiách budú môcť sedieť aj ľudia, ktorí nemajú právnické vzdelanie – troch členov určí ministerstvo, dvoch súdna rada.

Podobne sa má postupovať pri rozsudkoch. Nielen pri rozhodnutiach o veci samej, ale napríklad aj pri predbežných opatreniach sa majú všetky rozhodnutia zverejniť do desiatich dní od ich právoplatnosti na internete. Táto povinnosť sa nebude vzťahovať na rozhodnutia vydané v konaní, v ktorom bola verejnosť vylúčená. Navrhované znenie zákona umožní nezverejniť aj iné rozsudky, ak si to vyžaduje ochrana iných právom chránených záujmov. No verejnosť získa možnosť dostať aj k neprávoplatným rozsudkom – tie síce nebudú na internete, no bude o ne možné požiadať podľa infozákona.

Do basy

Sudcovia zrejme s nevôľou príjmu návrh na zrušenie možnosti predsedu súdu prideľovať im odmeny. „Aktuálna právna úprava udeľovania odmien sudcom ako aj celkovo inštitút odmien vytvára priestor na vnútornú korupciu na súdoch,“ vysvetľuje ministerstvo v dôvodovej správe.

Dôležitou zmenou je posilnenie ochrany zákonného sudcu. Ak predseda súdu poruší pravidlá náhodného prideľovania spisov sudcom a náhodného prerozdeľovania už pridelených vecí, pôjde o závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu. Ak sa pri tom ukáže, že takýmto spôsobom zasiahne do nezávislosti súdu jeho predseda, bude mu hroziť väzenia až do ôsmich rokov.

Predsedovia súdov budú maž tiež zviazané ruky pri snahách preraďovať sudcov z jedného kolégia do druhého bez ich súhlasu. Práve takto postupoval Š. Harabin krátko po svojom nástupe do funkcie predsedu najvyššieho súdu, keď boli viacerým sudcom odňaté prípady tým, že ich preradil na iné úseky.

Stres test

Najnovší návrh je v poradí druhou legislatívnou iniciatívou nového vedenia ministerstva spravodlivosti v oblasti súdov. Prvá sa týka súdnej rady. Vládou už prešiel návrh, podľa ktorého nemôžu byť jej členmi predsedovia a podpredsedovia nižších súdov, keďže má nad nimi silný vplyv ministerka. A to sa nezlučuje so zásadou nezávislosti súdnej moci. Opatrenie sa týka viacerých členov rady, ktorí (ak návrh prejde parlamentom) si budú musieť do konca roka vybrať, v ktorej funkcii zotrvajú. Š. Harabin označil návrh za retroaktívny a protiústavný, podľa neho skončí na Ústavnom súde SR.

Nové návrhy predstavujú priamy atak na kompetencie kontroverzného šéfa najvyššieho súdu Š. Harabina. Obchádzajú ale mnohé neprimerané kompetencie ministerstva, ktoré sa môžu zísť pri sľubovanej očiste justície. Zároveň ide o technicky ľahko zneužiteľné nástroje: v prípade dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu môže ministerka odstaviť z rozhodovania prakticky zo dňa na deň ktoréhokoľvek sudcu. Napriek zásadnému posilneniu verejnej kontroly faktom ostáva, že ministerka má sama menovať troch z piatich členov výberových komisií na sudcov (v prípade konkurzov na predsedov dokonca všetkých piatich).

L. Žitňanská zvykla pred voľbami hovoriť o „stres teste“ sudcovských zákonov Harabinom. Ak by sa ministrom spravodlivosti stal v budúcnosti niekto, kto by chcel trestať svojich kritikov a prijímať do radov sudcov deti svojich kamarátov, verejná kontrola by mu mohla znepríjemniť život. No inak by pre neho navrhovaný balíček zmien vážnejšiu prekážku nepredstavoval. Pravda, aj ministerstvo chápe predstavenú novelu len ako prvé kroky nevyhnutné na konsolidáciu justičného systému. „Na tieto zmeny budú nadväzovať, v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, zmeny koncepčnejšieho charakteru,“ tvrdí ministerstvo v dôvodovej správe.

Foto na titulke - SITA / Ivan Fleischer