Mikuláš Dzurinda zostáva na predsedníckej stoličke SDKÚ-DS napriek tomu, že si je plne vedomý kritických názorov na svoju osobu i predvolebných prieskumov, ktoré posielajú stranu mimo parlament.. „Prijmem akékoľvek vysvedčenie, ktoré mi ľudia vystavia v parlamentných voľbách, ale nemienim tento boj dopredu vzdať,“ povedal v príhovore členom strany, ktorí sa zišli na rokovaní Ústrednej rady SDKÚ vo Zvolene.
Podpredsedníčka strany a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská následne vo svojom prejavila oznámila, že po voľbách sa bude uchádzať o posť predsedníčky SDKÚ, ak jej ľudia pri hlasovaní prejavia dostatočnú dôveru. Zároveň zopakovala, že tri týždne pred voľbami nie je čas na personálne zmeny. Zmenila však svoje rozhodnutie, že na otázky o svojej politickej budúcnosti odpovie až 11. marca, preto svoje rozhodnutie oznámila už dnes spolustraníkom, na čo sa ozval v sále potlesk.
„Nemôžem si nevšímať trvalý pokles preferencií od pádu vlády. Možno prišiel čas pozrieť sa s pokorou, čo sa nám podarilo aj nepodarilo. Sme najsilnejšia strana, máme premiérku a nepodarilo sa nám zastaviť pád vlády,“ uviedla L. Žitňanská a dodala, že strana musí byť schopná povedať voličom, že im rozumie a je pripravená robiť zmeny.
„Tri týždne pred voľbami nie je čas na vážne zmeny v strane, ale je čas na osobné rozhodnutia. Ja som také urobila,“ povedala podpredsedníčka SDKÚ a následne ohlásila svoje odhodlanie po voľbách kandidovať za lídra strany.
Nové strany nie sú súperom
Šéf modrých priznal, že si uvedomuje svoju tvrdohlavosť i fakt, že na otázky novinárov často odpovedá protiotázkou. „Je možno milión vecí, ktoré môžu ľuďom na mne prekážať. Chcem vám ale dnes povedať, že keby som nebol taký, aký som, nikdy by sme sa nepustili do tých ťažkých, bolestivých, riskantných reforiem, ktoré za tak krátku dobu Slovensku tak významne pomohli," vyhlásil M. Dzurinda.
Strana podľa jej predsedu nemôže podľahnúť pocitu, že občania vidia v politikoch len gorily. Nové strany pre SDKÚ-DS nie sú súperom, pretože ich argumenty sa neopierajú o skutky, ale len o heslá z bilbordov. „Som presvedčený, že naším najväčším súperom je ľahostajnosť, apatia a strata viery, že na Slovensku môže byť aj lepší vývoj,“ poznamenal M. Dzurinda.
Vidí paralelu medzi rokom 1998, keď Slovensko na čele s Vladimírom Mečiarom prežívalo medzinárodnú izoláciu a súčasnosťou. Rovnako ako pred štrnástimi rokmi, aj teraz podľa neho ide o záchranu Slovenska v ťažkej situácii a schopnosť naštartovať ekonomiku. Pred budúcou vládou podľa neho stoja úlohy, ktorými môže prispievať k záchrane eura a úspor našich občanov, obnoviť finančnú stabilitu.
„Ja si veľmi uvedomujem tú skepsu, ktorú priniesli posledné týždne. Treba otvorene povedať, že za ten rok a pol sme aj my modrí predviedli viacero kotrmelcov. Skúsme však prejsť od emócií k racionálnej úvahe,“ vyhlásil M. Dzurinda. Ľudia by si podľa neho mali položiť zásadnú otázku, či v tejto krajine naozaj nemôže vládnuť aj niekto iný ako Robert Fico.
Potápajúca sa loď
Preferencie SDKÚ-DS v posledných mesiacoch výrazne klesajú a včerajší prieskum verejnej mienky nameral strane preferencie, ktoré by nestačili na vstup do parlamentu. Podľa agentúry MVK by stranu volilo 4,3 percenta rozhodnutých voličov.
SDKÚ-DS sa podľa politológa Michala Horského správne rozhodla, keď v tejto etape predvolebného boja, tri týždne pred voľbami, neodvoláva predsedu strany Mikuláša Dzurindu, čo by bolo sebazničujúce. “Zároveň však strana ústami Lucie Žitňanskej naznačuje, že v prípade dostatočného počtu preferenčných hlasov, viac ako budú mať Dzurinda a Ivan Mikloš, sa bude uchádzať o líderstvo v strane,“ povedal M. Horský. Zároveň však upozornil, že strana necháva bokom riešenie funkcie podpredsedu strany Ivana Mikloša.
Svoj vstup do SDKÚ-DS dnes členom Ústrednej rady vo Zvolene oznámil minister školstva Eugen Jurzyca. Na ministerstve pôsobil len ako nominant tejto strany. Do SDKÚvstúpi ešte pred parlamentnými voľbami, ktoré budú 10. marca. Ako uviedol E. Jurzyca dôvodov na členstvo v SDKÚ-DS má viac. „Posledný spúšťací moment boli posledné prieskumy verejnej mienky a vývoj preferencií. Tie jeho rozhodnutie urýchlili. Keď sme hrávali s kamarátmi futbal siedmi, hrávali sme traja na štyroch. Vždy som hrával za tých troch. Takéto situácie ma viac motivujú,” vyhlásil.
Foto na titulke - Maňo Štrauch, v článku - SITA / Ľudovít Vaniher
