Keď severokórejské úrady v januári varovali obyvateľov pred extrémnymi poveternostnými podmienkami, mali zrejme na mysli príchod studeného frontu, v dôsledku ktorého teploty v krajine klesli na -30 stupňov Celzia. Podľa doktorky Clare Eglinovej z Univerzity v Portsmouthe môžu byť takéto mrazy pre človeka nebezpečné, ak sa na ne vopred nepripraví.
Keď vstúpime do chladného prostredia, naše telo sa pokúsi udržať teplo tým, že spustí ochranné mechanizmy. Zúži napríklad cievy kože (vazokonstrikcia), aby minimalizovalo únik tepla, alebo sa začne triasť, aby sa skráteniami kostrového svalstva zahrialo (trasová termogenéza).
Pre starších ľudí býva chlad nebezpečný, pretože ich telá nereagujú ako za mladi. „Ich krvné cievy sa už tak dobre nezužujú a z dôvodu celkového úbytku svalovej hmoty obvykle nie sú triaškou schopní produkovať toľko tepla,“ vysvetľuje pre Telegraph Eglinová.
Proces zohrievania môže pôsobiť škodlivo aj na iné časti tela:
Srdce
Hlavným zdravotným rizikom spojeným s chladom je zvýšené riziko infarktu, keďže pri zahrievaní dochádza k zúženiu koronárnych tepien. „Preto toľko ľudí umiera pri odhrabávaní snehu,“ varuje profesor Anthony Heagerty, vedúci lekárskej fakulty Univerzity v Manchestri.
Pľúca
Studené zimné počasie môže u ľudí zvýšiť šance na vznik chladom spôsobenej astmy. Vzduch býva v tomto období suchý, čo môže podráždiť dýchacie cesty ľudí trpiacich respiračnými problémami. Prejaví sa to zvýšením množstva hlienu, zhoršením astmatického sipotu a kašľaním.
Svaly
V chladnom počasí strácajú svaly schopnosť poriadne fungovať. Okrem poklesu sily spôsobujú mrazy aj stratu zručnosti, pretože tekutina v kĺboch hustne a sťažuje pohyb.
Imunita
„Stres z krátkeho pobytu v studenej vode môže aktivovať imunitný systém,“ zdôrazňuje profesor Mike Tipton, odborník na extrémne prostredia na Univerzite v Portsmouthe. Každá situácia, ktorá je pre telo záťažou – napríklad extrémna fyzická aktivita, s veľkou pravdepodobnosťou ovplyvňuje funkciu imunitného systému.
Pokiaľ ide o šírenie vírusov, je známe, že chlad veľmi nemusia. Aj napriek tomu počet prípadov chrípky v zime rastie. Je to preto, lebo ľudia sa v zime zvyknú zoskupovať a častejšie zdržiavať dnu, čo zvyšuje riziko nákazy.
Krv
Studený vzduch môže prispievať k vzniku arteriálnej trombózy, ktorá môže byť smrteľná. „Vazokonstrikcia vedie k presunu tekutín v tele a zvýšenej tvorbe moču (studenej diuréze), čo zvyšuje pravdepodobnosť vzniku krvných zrazenín,“ varuje Tipton.
Kolísanie teploty môže takisto zvýšiť riziko vzniku zrazenín, dodáva profesor Mark Whiteley z kliniky The Whiteley. Keď ľudia prejdú zo zimy do tepla, môže to telu spôsobiť stres a následne skomplikovať udržiavanie konštantnej teploty. Tento tepelný stres môže priamo ovplyvniť viskozitu krvi – viesť k jej zhustnutiu, čo následne zvyšuje riziko vzniku krvných zrazenín.
Ďalšie dôležité správy
