Zo správania generálneho prokurátora Maroša Žilinku vyplýva, že je skôr človekom, ktorý sa vyhýba priamemu kontaktu s verejnosťou a nie je nastavený na verejné účinkovanie, povedal politológ Grigorij Mesežnikov.
Poprel kandidatúru na prezidenta
Neprekvapilo ho preto, že generálny prokurátor na sociálnej sieti poprel svoju prípadnú kandidatúru za prezidenta. Podľa Mesežnikova svedčí o tom napokon aj to, že na komunikovanie dôležitých informácií zvolil aj v tomto prípade sociálnu sieť.
„Uprednostňuje neosobnú komunikáciu, čo je pre prezidentského kandidáta nepredstaviteľné. Vyhýba sa tiež konfrontácii s ľuďmi, ktorí majú opačný názor a dostávajú ho do situácie, keď sa musí jasnejšie vyjadrovať,“ uviedol. Pripomenul, že keď sa novinári niekoľkokrát snažili od Žilinku získať vysvetlenie jeho krokov, ušiel.
„Od začiatku sa mi zdalo, že on nie je človek, ktorý by vedel získať širšiu podporu,“ povedal Mesežnikov. Zároveň dodal, že Žilinka je svojimi názormi blízky časti verejnosti a najmä časti politického spektra, ale na to, aby získal širokú podporu verejnosti musí byť kandidát na prezidenta veľmi aktívny a nemôže sa schovávať.
Kontroverzné a problematické postoje
„Uvidíme, či budú na neho vyvíjané nejaké tlaky ohľadom jeho kandidatúry z časti politického spektra, ktoré ho považuje za svojho spojenca,“ dodal Mesežnikov. Žilinkove postoje označil za kontroverzné a problematické, pričom podotkol, že ich nevie verejne zdôvodňovať.
Maroš Žilinka v nedeľu na sociálnej sieti napísal, že nikdy neuvažoval a ani neuvažuje o tom, že by kandidoval za prezidenta Slovenskej republiky. Zložením sľubu 10. decembra 2020 začalo plynúť jeho sedemročné funkčné obdobie ako generálneho prokurátora, ktoré mieni naplniť.
„Žiadam všetkých, aby to rešpektovali a zlomyseľne nepodsúvali verejnosti bludy,“ ohradil sa Žilinka. Podľa jeho slov sa zo strany médií a predstaviteľov niektorých politických strán stal objektom permanentných útokov.
Paragraf pomohol Borguľovi aj Pčolinskému
Žilinka tvrdí, že tlak politikov a médií nemajú na neho žiadny vplyv a odmieta zaťahovanie svojej osoby do politických a mediálnych hier. Zároveň uviedol, že nie je jeho vinou, že sa v parlamente nenašla politická vôľa a zhoda tých, ktorí sa dožadujú zrušenia paragrafu 363. Podľa Mesežnikova je to zvláštny argument.
„On musí zdôvodniť, prečo tento paragraf používa a nie prečo existuje a prečo sa to nemení. Myslím si, že spôsob, akým paragraf používa, je minimálne v rozpore s dobrými mravmi, pretože sú tam veľmi silné pochybnosti, či to nie je politicky motivované, pretože ho používa v súvislosti s osobami, ktoré sú blízke istým politickým stranám,“ zhodnotil Mesežnikov.
Použitie paragrafu 363 pomohlo napríklad poslancovi Národnej rady SR Martinovi Borguľovi, ktorý prišiel do parlamentu na kandidátke hnutia Sme rodina, alebo tiež nominantovi Sme rodina a bývalému šéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému. Žilinka bol nominovaný do funkcie hnutím Sme rodina.
Ďalšie dôležité správy
