Žijete s násilníkom? Po novom ho môžete nechať z bytu vykázať až na desať dní

Po novom už možno násilníka vykázať zo spoločnej domácnosti nie iba na 48 hodín ako doteraz, ale až na desať dní. Zákonným dôsledkom vykázania bude súčasne aj povinnosť nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako desať metrov.

Pre týrané osoby je to dôležitý posun. Ministerstvo vnútra zhodne s psychologičkou tvrdia, že dlhšia lehota obeti vytvára dostatočný časový priestor na zorientovanie sa v situácii bez nátlaku násilníka a na vyhľadanie odbornej pomoci.

Budú policajti vykazovať násilníkov?

Psychologička z bratislavského krízového centra Brána do života Barbara Bohony upozorňuje, že legislatíva je jedna vec a jej uplatňovanie v praxi druhá. Sila inštitútu vykázania podľa nej spočíva v tom, že polícia bezprostredne poskytuje bezpečný priestor žene u nej doma a zároveň dáva agresorovi jasný signál, že násilné správanie nie je tolerované. „Bohužiaľ, túto možnosť policajti využívajú z rôznych dôvodov minimálne,“ konštatuje.

Tvrdí, že vyhodnotenie situácie pri zásahu v domácnosti je v kompetencii policajtov a mali by vedieť posúdiť jej závažnosť a riziká, ktoré žene hrozia. Chybou je, keď komunikujú so zneužívanou osobou v prítomnosti agresora, očakávajú, že sa bude rozhodovať priamo po útoku, keď má strach z reakcie partnera, Prípadne majú obavy z toho, kde bude agresor ubytovaný počas vykázania. „Otázne teda je, či táto zmena v legislatíve bude častejšie realizovaná v praxi, keď je doba vykázania dlhšia,“ upozorňuje.

Zlyhania polície

Dôveru obetí v pomoc polície na Slovensku naštrbilo viacero tragédií, pri ktorých polícia nekonala dostatočne alebo k prípadom pristupovala pasívne. Jeden z najznámejších prípadov pochádza z roku 2002. Slovensko vtedy zasiahla správa o mimoriadne brutálnom čine muža v Tušiciach v okrese Michalovce. Manželské nezhody sa rozhodol riešiť tak, že na Silvestra na dvore rodinného domu zastrelil obe svoje deti a potom aj seba. Manželka predtým niekoľkokrát podala naňho trestné oznámenie, ale vzápätí ho aj stiahla. V čase, keď rukou jej muža zomierali ich deti, bola opäť na polícii, tragédii však už zabrániť nestihla.

Vlani v novembri zavraždil brutálnym spôsobom pred domom v Starej Turej 45-ročný muž svoju manželku a potom zastrelil aj seba. Iba pár hodín pred vraždou hľadala žena pomoc na polícii, ktorú informovala o mužových vyhrážkach samovraždou, ale aj o tom, že sa jej vyhráža zastrelením. Policajti sa ho rozhodli predvolať až o dva dni.

Španielka si ľahla na protest Zdroj: SITA/AP

V januári tohto roka zavraždil na Mozartovej ulici v Bratislave pred domom muž svoju družku a následne aj seba. Žena predtým podala na polícii šesť trestných oznámení.

Psychologička B. Bohony potvrdzuje z praxe, že skúsenosti žien s prácou polície sú rôzne. Sú prípady, keď policajti zasahujú razantne, aktívne sa zaoberajú prípadom a sami ponúkajú žene informácie o možnostiach pomoci.

Často však žena odchádza z polície zneistená a s pocitom bezmocnosti. Je to vtedy, keď policajti spochybňujú jej rozhodnutie podať trestné oznámenie, bagatelizujú násilie, ktoré zažíva, hovoria o bežnej hádke, pripisujú žene vinu za agresívne správanie partnera a podobne.

Ak žena trestné oznámenie podá a polícia je pasívna a nekoná, žena podľa B. Bohony stráca dôveru a ochotu obrátiť sa opäť na túto inštitúciu. Ako sa ukázalo, môže to končiť tragicky.

(Ne)zodpovednosť úradov

V prípade Tušickej tragédie Európsky súd pre ľudské práva odsúdil Slovensko, pretože jeho úrady neurobili všetko pre to, aby mužovi zabránili vo vražde oboch detí a nakoniec aj samovražde. Manželke muselo Slovensko zaplatiť bolestné približne 25-tisíc eur.

V oboch nedávnych tragických prípadoch, ktoré nevrhajú veľmi dobré svetlo na prácu polície, začala konať inšpekcia ministerstva vnútra. Tlačový odbor Kancelárie ministra vnútra pre TREND.sk napísal, že v prípade zo Starej Turej pokračuje vyšetrovanie, pričom vyšetrovateľ obvinil v súčasnej dobe už bývalého policajta z trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom.

TREND.sk sa pýtal aj Prezídia Policajného zboru, čo urobilo jeho vedenie, keď sa zopakovali prípady, pri ktorých polícia nebrala oznámenie obete násilia vážne a neposkytla adekvátnu ochranu. Martin Wäldl z oddelenia komunikácie odpísal, že policajný zbor po prípadoch v Starej Turej a Bratislave vydal príkaz prezidenta Policajného zboru o zabezpečení jednotného postupu útvarov Policajného zboru pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní v súvislosti s domácim násilím.

Policajti napríklad zisťujú, či má podozrivý zbraň a či môže zaútočiť. Zbraň držanú legálne aj nelegálne možno zaistiť. Pri domácom násilí policajti postupujú podľa jednotnej metodiky. Povinnosťou nadriadených policajtov je tiež podľa M. Wäldla v prípadoch domáceho násilia podriadených pravidelne preškoľovať a kontrolovať. Ak sa dopustia trestnej činnosti, vyšetruje ich inšpekcia ministerstva vnútra, v prípade hrubého porušenia služobnej disciplíny sú prepustení zo služobného pomeru.

Keďže na Slovensku bolo domáce dlhé roky tolerovaným a neriešeným problémom, musia sa tento problém naučiť riešiť obete aj polícia. Ideálne v súčinnosti.

Policajti napríklad upozorňujú na to, že inštitút vykázania je len dočasné opatrenie a že len malá časť žien potom žiada aj o ďalšiu súdnu ochranu. Podľa štatistík policajného prezídia napríklad v roku 2014 bolo celkovo vykázaných 312 osôb, ale návrhov ohrozenej osoby príslušnému súdu na vydanie predbežného opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku bolo podaných len 30. V roku 2015 bolo vykázaných 313 osôb a návrhov na predbežné opatrenie súdu bolo podaných len 27, teda približne desatina.

B. Bohony konštatuje, že jej klientky málokedy dostanú od polície potrebné informácie o svojich právach a možnostiach polície. Polícia podľa nej nemôže očakávať, že žena sama o týchto možnostiach vie a bude ich žiadať.

Mala by konať samostatne a zasiahnuť aj v prípade, ak násilie ohlási niekto z okolia, susedia, členovia rodiny, lebo k tomu nepotrebuje súhlas obete. Žena môže byť po útoku v šoku, dezorientovaná, nemusí si pamätať detaily. To vyžaduje citlivý prístup pri vypočúvaní, bez naliehania a spochybňovania a rešpektovanie osobného tempa ženy.