Investor Li Lu sa narodil v apríli 1966. Krátko po narodení boli jeho rodičia v dôsledku kultúrnej revolúcie Mao Ce-tunga odvedení do pracovných táborov. Li strávil detstvo pendlovaním medzi opatrovateľmi a detským domovom. V desiatich rokoch prežil ničivé zemetrasenie v Tchang-šane, pri ktorom podľa oficiálnych záznamov zahynulo 240-tisíc ľudí vrátane Liho celej adoptívnej rodiny, píšu The Financial Times.
Krvavý protest
Na jar roku 1989 išiel spolu s ostatnými študentmi do Pekingu, aby sa na námestí Tchien-an-men zúčastnil protestu za slobodu. Demonštranti žiadali politickú reformu a niektorí boli dokonca pripravení podstúpiť protestnú hladovku. Protesty trvali mesiace, počas ktorých sa študenti organizovali do frakcií a volili si členov vedenia. Limu, ktorý zastupoval radikálov, sa podarilo získať jedno z miest aj napriek tomu, že nepatril k žiadnej z najvýznamnejších pekinských inštitúcií.
Koncom mája toho istého roka sa na námestí zhromaždilo milión ľudí. Niektorí študenti si všimli, že vláda na námestie posielala čoraz viac policajtov a vojakov, a tak sa začali báť, že sa chystajú obsadiť námestie. Vojská potom 4. júna v ranných hodinách spustili paľbu na aktivistov. Tanky rozdrvili stany so spiacimi protestujúcimi a zablokovali únikové cesty. Aktivistov, ktorí sa pokúšali utiecť, zatkla armáda. Podľa oficiálnych zdrojov počas akcie zahynulo 200 civilistov, podľa študentov bolo obetí až 3 400.
Po masakre vláda vyhlásila pátranie po 21 študentoch, ktorí viedli povstanie. Limu sa z krajiny podarilo uniknúť pomocou jednej z trás na pašovanie západných tovarov z Hongkongu, ktorý bol v tom čase britskou kolóniou. Koncom roka 1989 dostal Li azyl v Spojených štátoch.
Na život v New Yorku si zvykol
Život v New Yorku bol pre niekoho, kto nikdy neopustil komunistickú Čínu, náročný. Bez peňazí a angličtiny sa Li musel spoliehať na pomoc ľudí z organizácií bojujúcich za ľudské práva, ktorí obdivovali jeho vzdor. Robert Bernstein, významný aktivista pre ľudské práva a výkonný riaditeľ vydavateľského giganta Random House, mu pomohol usadiť sa. Ďalšia aktivistka, Trudie Stylerová, mu darovala tašku s oblečením z druhej ruky. Patrilo jej manželovi – rockovej hviezde Stingovi.
Limu sa podarilo naučiť hovoriť anglicky, vďaka čomu mohol absolvovať štúdium na Kolumbijskej univerzite. Ako jeden z prvých študentov získal simultánne bakalársky titul z ekonómie a magisterský titul z obchodu a práva. Okrem toho tu absolvoval rýchlokurz amerického kapitalizmu. Po tom, čo navštívil prednášku legendárneho investora Warrena Buffetta, začal úspešne investovať peniaze zo študentskej pôžičky na burze.
Podnikanie na vlastnú päsť
Li sa vďaka svojmu aktivizmu preslávil medzi newyorskou smotánkou, ktorá bojovala za ľudské práva. Jeho absolventský profil sa dokonca dostal aj do časopisu The New Yorker. Inštitúcie Wall Street sa bili o to, kto mu ponúkne lepšie miesto. Li sa však rozhodol založiť si vlastný hedžový fond Himalaya Capital.
Hedžovým fondom sa v tom čase vďaka hospodárskemu rozmachu Spojených štátov darilo. Investičné stratégie boli čoraz kreatívnejšie a riskantnejšie. Z manažérov fondov vrátane Johna Paulsona, Stevea Cohena a Raya Dalia sa stali hviezdy a Li sa chcel dostať na ich úroveň.
V tom čase nebolo bežné, aby čerství absolventi podnikali na vlastnú päsť. Mnohí sa snažili získať priazeň vysokoprofilových investorov, akým je spoluzakladateľ renomovanej spoločnosti KKR Jerome Kohlberg. Väčšina absolventov sa ale nemohla pochváliť tak zaujímavým životným príbehom, ako má Li.
Stretnutie s Buffettovým spoločníkom
Li sa vďaka svojmu pôvodu a skúsenostiam stal v Spojených štátoch akýmsi jedinečným úkazom. Bol totiž čínsky disident, ktorý zbohatol vďaka tomu, že prijal západné kapitalistické hodnoty. V roku 2003 sa Li zúčastnil obeda, ktorý organizovala manželka riaditeľa Buffetovho konglomerátu Berkshire Hathaway. Charlie Munger, viceprezident Berkshireu a Buffettova pravá ruka, tam bol tiež.
Munger a Li spolu nadviazali rozhovor o akciách, ktorý trval celé hodiny. Bol to začiatok ich 20-ročného partnerstva. „Bol to veľmi inteligentný a sebavedomý mladý muž,“ zaspomínal si dnes 99-ročný Munger, ktorý stále figuruje ako viceprezident Berkshireu.
Munger poradil Limu, aby sa pretvoril na investora v štýle Buffetta. To znamenalo vzdať sa adrenalínových riskantných obchodov v prospech dlhodobých „hodnotových investícií“. Buffettova investičná stratégia spočívala v nakupovaní podhodnotených aktív, ktoré mohli rásť aj celé desaťročia.
Li si však z Číny priniesol úplné iné myslenie. „Akciový trh mi pripomínal Šanghaj z 30. rokov 20. storočia – plný podvodov, šťastia a krviprelievania,“ prezradil Li.
Nos na investície
Po prijatí Buffettovej filozofie sa Liho mantrou stalo získavanie „presných a úplných informácií" o spoločnostiach, ktoré si Himalaya vyhliadla. V prípade niektorých ich generálnych riaditeľov musel Li zvoliť trochu netradičné metódy napríklad začať navštevovať rovnaký kostol ako oni alebo sa chodiť rozprávať s ich susedmi.
Li v roku 2004 založil nový fond a Munger mu zveril do rúk 88 miliónov dolárov z rodinných peňazí. „Veľmi dlhý čas sme dosahovali neuveriteľne vysoké výnosy. Z tých 88 miliónov dolárov sme zrazu mali štvor- až päťnásobne viac peňazí ,“ pochválil sa Munger.
Li napríklad odkúpil Kweichow Moutai. Tento destilát sa krátko po komunistickej revolúcii stal v Číne oficiálnym nápojom. Vysoko postavení štátni úradníci ho používali buď ako prípitok, alebo úplatok. Túto investíciu v čínskych kruhoch prirovnávajú k nákupu akcií Appleu z konca 90. rokov, keďže Moutai bol určitý čas najväčšou spoločnosťou v Číne.
V roku 2002 investoval Li do vtedy ešte nie veľmi známeho výrobcu batérií do elektromobilov BYD. Li totiž veril, že budúcnosť spočíva vo výrobnej sile Číny a v kúpnej sile jej 1,4 miliardy spotrebiteľov.
O svojej vízii sa mu dokonca podarilo presvedčiť aj Mungera, a tak si Berkshire v roku 2008 vo firme BYD kúpil 10-percentný podiel. „Automobilový priemysel som nemal rád. Je ťažké v ňom zbohatnúť, no fungovalo to tak dobre, že skorá investícia do BYD bola malým zázrakom,“ netajil sa Munger. Spoločnosť v roku 2022 zosadila z trónu Teslu a stala sa z hľadiska predajov najväčším výrobcom elektrických vozidiel.
Knihy a samota
V roku 2014 si Li vytvoril profil na mikroblogovacej webovej stránke Weibo, kde komentuje rozvoj Číny. V čínskych podnikateľských a finančných kruhoch sa stal celebritou. Mnohí ľudia z branže si ho vážia ako človeka narodeného v ére kultúrnej revolúcie, ktorý dokázal byť úspešný nielen v Číne, ale aj v Spojených štátoch. V roku 2019 Li viedol seminár na Pekinskej univerzite – neďaleko námestia, kde v mene politických zmien pred tridsiatimi rokmi riskoval život.
Li sa venuje aj písaniu kníh o investovaní a esejam na tému modernizácie Číny, no spomienkam na študentské časy sa v nich vyhýba. Tí, ktorí ho poznajú, hovoria, že veľmi veľa číta a uprednostňuje skôr samotu než davy ľudí. Obchodné stretnutia si necháva radšej na poobedie, keďže ráno sa radšej venuje analýze finančných správ. Z kancelárie si potom k sebe na osobné stretnutie pozýva rôznych analytikov, s ktorými diskutuje o investičných nápadoch.
Ďalšie dôležité správy
