Niektoré fínske médiá tvrdili, že vláde na tento projekt dochádzajú peniaze a vládna agentúra, ktorá zastrešuje jeho realizáciu, musela vládu požiadať o navýšenie zdrojov.
V rámci fínskeho experimentu vláda vypláca zhruba dvom tisíckam nezamestnaným vo veku 25 až 58 rokov každý mesiac 560 eur, ktoré môžu použiť, na čo len chcú, a nemusia z tohto príjmu platiť žiadne dane. Experiment prebieha od januára 2017 a skončí sa v decembri tohto roku. Následne fínska vláda posúdi jeho dopad a rozhodne sa, či bude o základnom príjme uvažovať aj v širšom meradle.
Nahradí všetky výdavky?
Zástancovia politiky základného príjmu argumentujú okrem iného tým, že pravidelné vyplácanie určitej čiastky zbavuje ľudí potreby vykonávať akúkoľvek prácu, len preto, aby si zarobili na živobytie. Zároveň im v ďaleko väčšej miere umožňuje pracovať na tom, na čom sami chcú.
Základný príjem je navyše podľa mnohých ekonómov vhodnou reakciou na aktuálne zmeny na pracovnom trhu, ktoré sú spôsobené okrem iného robotizáciou mnohých odvetví. Pravidelný mesačný príjem určitej čiastky by podľa stúpencov tejto politiky mohol postupne nahradiť všetky terajšie výdavky štátu na občanov.
Financované z daní
V čom sa ekonómovia zatiaľ nezhodujú, je otázka, ako by mal byť takýto systém financovaný. Najrozšírenejšie teórie rátajú s financovaním prostredníctvom dane z príjmu, dane zo spotreby, a tiež s ďaleko vyšším zdanením technologických gigantov či emisií.
Fínsko je prvou krajinou v Európe, ktorá spustila na relevantnej vzorke občanov experiment so základným príjmom. Podobný projekt prebieha v kanadskej provincii Ontário. Švajčiari si naopak v referende v júni 2016 odhlasovali, že základný príjem nechcú.
