Riaditeľ nemocnice Peter Lofaj, ktorý je vo vedení nemocnice pomerne čerstvo, hovorí, že za úspechom vojenského zariadenia sú hlavne jej zamestnanci. Na druhej strane za najväčšiu výzvu vo svojej funkcii považuje nastolenie dobrých medziľudských vzťahov na pracovisku.

Ste vyštudovaný lekár. Pôsobili ste v ružomberskej nemocnici predtým, ako ste sa stali v júni jej riaditeľom?

Pôsobil som v privátnej praxi, predtým v rokoch 2010 až 2012 som bol zástupcom riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava na Antolskej.

Ako ste si vyhodnotili stav ružomberskej nemocnice po vašom menovaní za jej riaditeľa?

Nemocnica potrebovala nasadiť finančné procesy. To znamená, že sme potrebovali vyšpecifikovať potreby nemocnice a finančne ju ozdraviť. V podstate v rámci dokumentu Hodnoty za peniaze, sme sa snažili, aby prostriedky investované do nemocnice boli využité efektívne.

Ocenenie INEKO patrí skôr vašim predchodcom. Ako hodnotíte ich prácu?

Toto ocenenie patrí hlavne zamestnancom našej nemocnice a zriaďovateľovi ministerstvu obrany, ktoré má enormný vplyv na to, aby vojenská nemocnica poskytovala kvalitné služby pre civilné obyvateľstvo v čase mieru. Ministerstvo obrany je našim hlavným finančným partnerom, ktorý nám pomáha a vďaka nej môžeme včas obnovovať naše technológie.

To znamená, že ministerstvo obrany dofinancúva ružomberskú nemocnicu?

Ústredná vojenská nemocnica v Ružomeberku realizuje jedny z najťažších výkonov v tejto republike. Poskytuje komplexnú operatívu, v súvislosti s ochoreniami chrbtice vykonáva 1 300 operácii ročne, robí najzložitejšie veci v oblasti otorinolaryngológie či gastroentorológie. Financie, ktoré máme z verejného zdravotného poistenia by nepostačovali na poskytovanie takej kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Vďaka dofinancovaniu a finančnej pomoci pri nákupoch špeciálnej zdravotníckej techniky a materiálu od armády Slovenskej republiky môžeme pokytovať takúto úroveň zdravotnej starostliovsti.

Aké máte príjmy od zdravotných poisťovní a od ministerstva obrany?

Z hlavy vám to neviem povedať, ale tieto informácie sú každý rok zverejňované vo výročnej správe nemocnice.

Napriek finančnej výpomoci rezortu, INEKO označilo ako jednu z vašich slabín vysoké záväzky po lehote splatnosti.

Všetky záväzky po lehote splatnosti musíme, samozrejme, postupne splatiť. Našim plánom je urobiť to cez maximálne zvýšenie príjmov. Od budúceho roka budeme mať nové projekty na poli pracovnej zdravotnej služby s privátnym sektorom a budeme v nemocnici rozvíjať aj komerčné služby v oblasti nadštandardu.

O akej privátnej spolupráci hovoríte?

Napríklad máme od budúceho roka zazmluvnenú spoločnosť Mobis, ktorej bude poskytovať pre 2 400 zamestnancov pracovnú zdravotnú službu. Okrem toho spolupracujeme aj s ružomberskými papierňami Mondi či firmami zo Svitu.

Kedy bude vaša nemocnica finančne stabilizovaná?

Vplýva na to viac faktorov. Nemocnica sa v prvom rade musí vyrovnať s prechodom na DRG systém (platba za diagnózu, pozn. redakcie). Jeden z parametrov, nešťastný case mix index, ktorý zvyšuje hodnotu peňazí bol chybne vykazovaný. Podľa môjho názoru bude trvať jeden až dva roky, kým sa DRG systém vykryštalizuje. V tejto chvíli vám ale neviem povedať, aký to bude mať dopad na našu nemocnicu.

Teda neviete ani povedať, kedy prestane ružomberská nemocnica tvoriť straty.

Bol by som najradšej, keby to bolo čo najskôr.

Ďalšou slabinou, ktorú pomenovalo INEKO je vysoká úmrtnosť na vašej jednotke intenzívnej starostlivosti. Čím to je a ako to chcete zmeniť?

Zisťujeme si, prečo dochádza k tejto úmrtnosti a akých pacientov s akými ochoreniami sa to týka. Treba však povedať, že máme veľa ťažko chorých pacientov. Poskytujeme akútnu zdravotnú starostlivosť pre 30 okresov a sme napríklad najväčším pracoviskom, kde sa lieči najviac pacientov so zápalom pankreasu, čo môže byť samo o sebe smrteľné ochorenie.

V čom je to pre vás výzvou viesť štátnu nemocnicu?

Najväčšou výzvou je v nemocnici vytvoriť slušné medziľudské vzťahy. Rovnako byť korektným partnerom voči dodávateľom aj verejnosti.

Panuje presvedčenie, že riaditelia štátnych nemocníc nemajú motiváciu viesť ju poriadne, lebo majú isté miesto len na štyri roky. Súhlasíte s tým?

Nemôžem hovoriť za ostatných riaditeľov, no ja tú motiváciu mám. Chcem dostať nemocnicu do plusových čísel. Na druhej strane chápem a akceptujem, ak človek zodpovedný za rezort si privedie so sebou svoj vlastný tím, s ktorým chce realizovať svoje vízie. Nemyslím si, že zdravotníctvo je odtrhnuté od spoločnosti. Pokiaľ to nefunguje a výsledky nemocníc nie sú dobré, netreba sa brániť ani výmene riaditeľov a štatutárov nemocníc. Žiaden riaditeľ nemocnice nie je posvätná krava.