Politici sa na dvojdňovom samite zhodli aj na užšej spolupráci pri potieraní daňovej kriminality a korupcie. Neprešiel však návrh predsedu Európskej komisie (EK) Jeana-Claudea Junckera, aby si štáty automaticky vymieňali informácie o modeloch optimalizácie daní veľkých koncernov na ich území. Podľa agentúry DPA zablokovali dohodu predovšetkým Austrália, Japonsko a Veľká Británia. Samotný Juncker pritom v súčasnosti čelí kritike, že Luxembursko v minulých rokoch, keď bol jeho premiérom, umožnilo tajnými dohodami okolo 340 nadnárodným firmám platiť len veľmi nízke dane.
Zhoda vládla medzi politikmi pri pláne posilnenia právomocí niektorých medzinárodných finančných inštitúcií, čím chcú hlavne predísť možnému opakovaniu svetovej hospodárskej krízy z roku 2008.
V záverečnom vyhlásení vyzvala skupina G20 USA, aby prestali blokovať reformu Medzinárodného menového fondu. Zmeny, ktoré ostatné štáty presadzujú už štyri roky, doteraz nenašli podporu v americkom Kongrese. Reforma by mala v najsilnejšej finančnej organizácii sveta zvýšiť vplyv rastúcich ekonomík ako sú Čína alebo India.
V rámci skupiny G20 pokračovali aj rozhovory európskych politikov s USA o dohode o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP). Zhodli sa na intenzívnejších rokovaniach v nasledujúcich 12 mesiacoch. Podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej je rýchla dohoda nevyhnutná vzhľadom na rastúcu konkurenciu v Ázii. Šéf Juncker však znova zdôraznil, že EÚ kvôli dohode neobetuje žiadny zo svojich štandardov, napríklad v oblasti kvality potravín.
Ďalšie závery stretnutia hláv vlád a štátov G20 sa týkali okrem iného podpory akcií namierených proti globálnym klimatickým zmenám. Členovia G20 sa chcú usilovať o to, aby výsledky klimatickej konferencie plánovanej na koniec roka 2015 v Paríži boli právne záväzné.
Podľa premiéra hostiteľskej Austrálie Tonyho Abbotta sa na budúci rok vôbec po prvý raz stretnú aj ministri krajín G20 zodpovední za energetiku.
