Na Slovensku stále pretrvávajú rodové nerovnosti v odmeňovaní za prácu. Potvrdzujú to údaje Štatistického úradu SR o priemerných hrubých mesačných mzdách mužov a žien za minulý rok.
Napriek snahám dosiahnuť rovnaké postavenie pohlaví na trhu práce a v spoločnosti sa v posledných rokoch rozdiel medzi mzdami mužov a žien prehlbuje. Vlani dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda mužov 1399 eur. „Priemerná hrubá mzda žien v percentuálnom vyjadrení predstavovala 79,8 percenta z priemernej hrubej mzdy mužov, teda o 283 eur menej v neprospech žien," vyčíslili štatistici.
Len 7,4 percenta zarabálo minulý rok menej ako 600 eur, minimálna mzda sa môže zvýšiť
Porovnaním mzdovej štruktúry dosiahla základná mzda mužov 65,2 percenta z ich priemernej hrubej mesačnej mzdy, u žien to bolo 67,9 percenta. Druhou najväčšou mzdovou zložkou boli náhrady mzdy u mužov (11,8 percenta) ako aj u žien (12,8 percenta). Prémie a odmeny predstavovali u mužov 11,4 percenta, u žien 7,8 percenta z ich priemernej hrubej mesačnej mzdy. Príplatky a doplatky dosiahli u mužov 7,3 percenta a u žien 7,9 percenta.
Nepravidelné odmeny sa na priemernej mzde mužov podieľali 4,2 percenta a na mzde žien v priemere 3,5 percenta. „Mzda žien sa nachádzala o 11,6 percenta pod celoslovenským priemerom, zatiaľ čo mzda mužov ho prevýšila o 10,9 percenta," uviedol ŠÚ SR.
Zo štatistík ďalej vyplýva, že v mzdovom pásme do 1 300 eur sa nachádzalo 62,8 percenta mužov. V pásme medzi 1 300 eur a 1 400 eur bolo 5,3 percenta mužov a 31,9 percenta mužov zarobilo nad 1 400 eur. Medián hrubých miezd mužov dosiahol 1 108 eur, čo je približne 79,2 percenta priemernej hrubej mesačnej mzdy mužov.
NBS odporúča nerozdeľovať zisky za rok 2020. Bankám, aj poisťovniam
Nižšiu priemernú mzdu ako je celoslovenská priemerná mzda žien dosiahlo 64,2 percenta z nich. V intervale od 1 100 eur do 1 200 eur sa nachádzalo 6,8 percenta žien. Viac ako 1200 eur vlani zarobilo 29 percent žien. Medián hrubých miezd žien (939 eur) predstavoval 84,1 percenta z priemernej hrubej mesačnej mzdy žien.
Medzi faktory, ktoré vplývajú na pomalší rast miezd žien oproti mzdám mužov patria najmä vzdelanie a zastúpenie mužov a žien v jednotlivých nízko alebo vysoko príjmových ekonomických činnostiach a zamestnaniach. „Mzdové rozdiely ovplyvňujú aj zakorenené predsudky o vhodnosti mužov a žien vykonávať určité práce a funkcie, postup v zamestnaní a participácia na vedúcich funkciách, materské a rodičovské povinnosti," uvádza sa v publikácii ŠÚ SR. Nezanedbateľný vplyv na celkovú hrubú mesačnú mzdu má aj celkové množstvo odpracovaných hodín a nadčasov, najmä v súvislosti so starostlivosťou o osoby v domácnosti.
