Proti zákonu bolo Hnutie za práva a slobody (DPS), ktoré je v zákonodarnom zhromaždení treťou najväčšou stranou a ktorého voličmi sú aj moslimovia. Rozhodnutie kritizovala aj medzinárodná organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International.
Vodca Vlasteneckej fronty Krasimir Karakačanov vyhlásil, že za prijatím zákona sú bezpečnostné dôvody. „Burka je skôr uniformou než náboženským symbolom,“ uviedol. Burka je moslimský odev, ktorý zahaľuje telo od hlavy až k päte. Podľa strany DPS zákaz vyvolá etnickú a náboženskú neznášanlivosť.
Vládna stredopravá strana GERB však odmieta, že by mal zákaz niečo spoločného s náboženskými úbormi, jeho cieľom je vraj posilniť národnú bezpečnosť a umožniť lepší dohľad prostredníctvom videokamier. „Zákon nie je namierení proti náboženským komunitám a nie je represívny,“ povedal poslanec strany GERB Krasimir Velčev. „Vytvorili sme dobrý zákon, ktorý zvýši bezpečnosť našich detí,“ dodal.
Ženám, ktoré zákaz porušia prvý raz, hrozí pokuta 200 bulharských leva (približne sto eur). Za každý ďalší prehrešok zaplatí 1 500 leva (približne 766 eur). Ak ide o verejnú osobu, zaplatí za každé porušenie zákona 2-tisíc leva (vyše tisíc eur), napísal server Novinite.com.
Ženy takisto môžu dočasne prísť o sociálne dávky. Ako zo zákona vyplýva, ženy nesmú nosiť odev zakrývajúci tvár vo vládnych úradoch, školách, kultúrnych inštitúciách a na verejných miestach určených na rekreáciu. Výnimky môžu byť povolené zo zdravotných či profesijných dôvodov.
Podľa Amnesty International zákon porušuje práva žien na slobodu prejavu a vyznania. Ide o znepokojivý trend netolerancie, xenofóbie a rasizmu, ktorý sa v tejto balkánskej krajine objavil, uviedla organizácia.
V Bulharsku žije približne 7,2 milióna ľudí, z ktorých moslimovia tvoria približne desať percent. Podobné zákazy už boli uzákonené v ďalších európskych krajinách, napríklad vo Francúzsku, Holandsku či Belgicku.
