Marshall Burke zo Stanfordskej univerzity porovnával spolu so svojimi kolegami vývoj hrubého domáceho produktu (HDP) v období od roku 1960 do roku 2010 vo 166 krajinách s výkyvmi teploty. Produktivita, čiže účinnosť, s akou spoločnosti premieňajú prírodné zdroje, energiu, kapitál a prácu v hmotné statky alebo služby, bola najvyššia pri priemernej ročnej teplote 13 stupňov Celzia.

Príliš teplé podnebie škodí nielen poľnohospodárskej produkcii, ale aj výkonnosti a zdraviu pracujúcich vo všetkých sférach, uvádzajú autori v štúdie, ktorú zverejnil časopis Nature.

Porastie príjmová nerovnosť

Tieto výsledky nás privádzajú k myšlienke, že svetová ekonomika je už prekúrená. Podľa amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) totiž ortuť v teplomere vlani vyšplhala na povrchu zeme a oceánov k priemernej teplote 14,59 stupňa Celzia.

Ukázalo sa tiež, že južné krajiny sú v ekonomicko-klimatickom súperení znevýhodnené, zatiaľ čo Francúzsko, Británia, Nemecko, Spojené štáty či Japonsko zaznamenali priemerné teploty ľahko pod osudným prahom.

Brazília mala v priemere 20 stupňov, India, Indonézia, Nigéria alebo Mali sa pohybovali v rozmedzí medzi 25 a 30 stupňami. U týchto štátov každý stupeň nad optimálnu teplotu 13 stupňov znamená ďalší pokles HDP, zatiaľ čo vo chladných či miernych oblastiach znamená každý stupeň nad tento limit nárast bohatstva.

Vedci projektovali situáciu do konca storočia a vytvorili model vplyvu terajšieho otepľovania klímy na svetovú produktivitu. Za súčasného scenára, kedy pokračujú emisie skleníkových plynov, by podľa nich bola svetová produktivita nižšia o 23 percent v porovnaní s tým, ako by vyzerala bez otepľovania klímy. A 77 percent krajín bude zaznamenávať nižší rast, než by tomu bolo v prípade, keby na Zemi panovala konštantná teplota.

A predovšetkým: ak nebude dosiahnutý pokrok v boji proti otepľovaniu klímy, porastie rozdiel v príjmoch na jedného obyvateľa. Zatiaľ čo 20 percent najbohatších krajín, zvlášť na európskom kontinente, zaznamená mierny nárast oproti situácii, kedy by sa klíma nemenila, v 40 percentách najchudobnejších krajín v Afrike, Južnej Amerike alebo Ázii klesne priemerný príjem o 75 percent.

Argument pre južné krajiny

"O týchto projekciách možno samozrejme diskutovať," konštatuje ekonóm Stéphane Hallegatte zo Svetovej banky. "Schopnosti prispôsobivosti južných ekonomík sú nepochybne podcenené. Avšak štúdia ukazuje, že čím viac sa vzďaľujeme teplotám vhodným pre ľudskú aktivitu, tým sú náklady vyššie," dodáva.

"Štúdia nastoľuje otázku prerozdeľovania príjmov. Jeden stupeň navyše v Európe alebo v Afrike má veľmi rozdielne dôsledky. Platí to aj o ekonomike jednotlivých krajín, kde niektoré sektory, ako je poľnohospodárstvo, bude otepľovanie ťažko postihovať, zatiaľ čo z neho môžu ťažiť iné sektory, napríklad turistika," hovorí S. Hallegatte.

S blížiacou sa Svetovou klimatickou konferenciou v Paríži vyvíjajú južné krajiny tlak na vyspelé štáty, aby im poskytovali ročne 100 miliárd dolárov na to, aby mohli čeliť klimatickým zmenám. Táto štúdia im poskytne ďalší argument.