Miloš Zeman dlhodobo kritizuje oslabovanie českej koruny zo strany centrálnej banky a hoci priznáva, že krátkodobo to môže tamojším exportérom pomôcť, je to len dočasný efekt. „Silná mena nás núti k inováciám, zvyšovaniu produktivity práce, vytvára tlak na konkurencieschopnosť,“ povedal začiatkom roka podľa ČTK.
„Slabá mena je naopak akýmsi vankúšom, na ktorom pohodlne odpočívame a naša motivácia pre inovácie je trocha slabšia. To je jeden z dôvodov, prečo som zástancom silnej koruny“, vysvetlil a dodal, že k ukončeniu intervencií by malo dôjsť postupne a nie ako vo Švajčiarsku, kde došlo k prudkému posilneniu franku.
Prezidentov oponent
J. Rusnok už v pozícii premiéra v roku 2013 menové intervencie za účelom oslabenia koruny vítal. Ako podľa Českej televízie uviedol, dôvody chápe. „Mám plnú dôveru v kroky, ktoré banková rada robí. Chápem tiež búrlivú reakciu laickej i odbornej verejnosti. Je to ale krok, ktorý v strednodobom horizonte ekonomike prospeje. Došlo de facto k zvýšeniu českej konkurencieschopnosti.“ Nepriamo tak spochybnil názor svojho prezidenta.
V septembri minulého roka pre české Hospodárske noviny povedal, že ukončenie intervencií podmieňuje rastom cien aspoň na úrovni 2 percent a dodal ambíciu o „prestreľovaní“ tohto cieľa.
Začiatkom roka v rozsiahlom rozhovore pre český týždenník Ekonom súhlasil, že bez intervencií by možno ekonomika rástla, ale menej: „Z analýz za rok 2014 nám vyšiel vplyv intervencie vo výške zhruba tretiny rastu. V čase vplyv asi vyprcháva. Ale opakujem, my tu nie sme primárne od toho, aby sme riešili rast, to je až naša sekundárna úloha po zabezpečení cenovej stability.“
Špekuláciu, že v roku 2013 zobral funkciu premiéra pod podmienkou, že ho M. Zeman neskôr vymenuje za šéfa centrálnej banky, J. Rusnok poprel. Ako dodal, v niečom sa s prezidentom zhodnú, v niečom nie. „M. Zeman je v zásade liberál akéhosi ľavicového strihu a keynesiánec. A to je mi blízke - tiež si nemyslím, že sa všetko vyrieši samo pomocou neviditeľnej ruky trhu, to zjavne nefunguje. Typická vec, v ktorej sa líšime, je štruktúra zdanenie: podľa mňa je lepšie viac zdaňovať spotrebu ako prácu, pretože to je férovejšie.“
Napriek viacerým snahám o dominantné uchopenie prezidentskej funkcie M. Zeman tvrdí, že nemá problém menovať aj svojich oponentov. „Nedávno som menoval ústavným sudcom Vojtecha Šimíčka, ktorého som do tejto funkcie navrhol napriek tomu, že verejne kritizoval moju prezidentskú kampaň. Vychádzam teda z odbornosti, nie z toho, či kandidát názorovo súhlasí. To sa týka aj Jiřího Rusnoka,“ uviedol M. Zeman podľa Aktualne.cz.
Silnejší ako Zeman
Jíři Rusnok je členom bankovej rady od februára 2014 a v stredu sa stal guvernérom. Ešte v utorok M. Zeman menoval aj ďalších dvoch nových členov bankovej rady ČNB, ktorí podobne ako J. Rusnok, pôsobili v bývalej ING, súčasnej NN. Vojtěch Benda, ktorý bol tesne pred menovaním Rusnokový poradcom, ešte nedávno pracoval v NN ako riaditeľ obchodu.
„Guvernér Rusnok dostáva do bankovej rady lojálneho spolupracovníka, s ktorým zdieľa ekonomické názory aj pohľad na problematiku fungovania ČNB. Veľmi pravdepodobne spolu budú tvoriť pevný hlasovací blok v bankovej rade ČNB," myslí si podľa ČTK ekonom Komerční banky David Kocourek najmä o vymenovaní V. Bendy.
Ako dodal, menovania oboch sú veľkým diplomatickým úspechoch J. Rusnoka, pretože existujú kandidáti s lojálnejšími názormi voči prezidentovi M. Zemanovi.
Hoci podľa ústavy je prezident Miloš Zeman prvým Čechom, guvernér ČNB má nepochybne väčšiu moc a dosah na národné hospodárstvo. Najmä preto, že v Česku, podobne ako na Slovensku, je prezident najmä reprezentatívna a nie výkonná funkcia. Na druhej strane, moc českého guvernéra je ešte silnejšia ako u nás. Česko zatiaľ neprijalo euro, a tak si, na rozdiel od nás, môže slobodne rozhodovať o zhodnocovaní a znehodnocovaní vlastnej meny.
Keďže politici často nevidia za svoje funkčné obdobie, je pochopiteľné, že predstavitelia centrálnej banky musia byť silné a hlavne nezávislé osobnosti s odvahou ignorovať premiéra či prezidenta. Svoju moc však nesmú zneužívať, ako sa to napríklad deje v Maďarsku.
Premiérom po kauze Nagyová
Na jar 2013 sa česká vláda zmietala v škandále pomenovanom po tajomníčke vtedajšieho premiéra a zároveň jeho milenke a neskoršej manželke Jane Nagyovej. Hoci sa po demisii predsedu vlády Petra Nečasa vládna koalícia dohodla na novej premiérke, prezident Miloš Zeman vymenoval vlastnú úradnícku vládu. Na jej čelo sa postavil práve Jíři Rusnok.
Do funkcie bol menovaný v júli 2013 a keďže nezískal dôveru parlamentu, podal demisiu. Jeho vláda však vydržala až po predčasné voľby do januára 2014. Na postup M. Zemana sa zniesla vlna kritiky z radov politikov i právnikov, keďže nerešpektoval rozloženie síl v parlamente. Pripomeňme, že J. Rusnok bol dvakrát ministrom, v kabinete Vladimíra Špidlu stál na čele priemyslu a obchodu a v Zemanovej vláde bol ministrom financií.
