Ten, kto na Slovensku i v Česku chcel zmenu vo verejnom i politickom živote, hlasoval za Ficovho či Zemanovho protikandidáta. Kto si želal pokračovanie v doterajšom štýle spravovania vecí verejných, uprednostnil zavedených politikov.

Verejnosť si na Slovensku i v Česku mohla vybrať medzi kandidátmi, ktorí predstavovali svoj antipód – odlišovali sa nie v detailoch, jemných rozdieloch, ale prakticky vo všetkom, a to zásadne. Kým na Slovensku to stačilo na to, aby premiér Robert Fico bol jednoznačne porazený, v Česku to ešte stále stačilo na víťazstvo Milošovi Zemanovi. Pritom po prvom kole to vyzeralo tak, že ak sa zopakuje slovenský scenár, nemá šancu.

V prvom kole kandidáti nezemanovského tábora získali takmer tri milióny hlasov, kým úradujúci prezident dostal ani nie dva milióny. Na Slovensku v druhom kole prešli voliči protikandidátov premiéra Fica do tábora stúpencov Andreja Kisku - hoci uchádzači z tretieho, štvrtého či piateho miesta mu svoju podporu vôbec nevyjadrili jednoznačne.

V Česku kandidáti Pavel Fischer, Michal Horáček, Marek Hilšer i Mirek Topolánek podporili Jiřího Drahoša priam manifestačne a niektorí sa dokonca osobne zapojili do kampane pred druhým kolom. Ale „ich“ hlasy neprešli k Jiřímu Drahošovi v takej miere, ako sa to stalo na Slovensku.

Kandidát Drahoš, ktorý mal potenciál, aby získal tri milióny podporovateľov, z nich takmer štyristotisíc stratil. Na rozdiel od kolegu a priateľa Roberta Fica, ktorého podpora v druhom kole volieb dramaticky nenarástla, Miloš Zeman dokázal získať približne 900-tisíc nových hlasov, a to rozhodlo, že sa stal znovu prezidentom. O tom, ako a prečo tých „svojich“ pán Drahoš stratil a ako sa prezidentovi Zemanovi naopak podarilo „svojich“ zmobilizovať, budú českí sociológovia a politolológovia ešte dlho diskutovať.

Teraz však ide do sveta správa, že v Česku – síce tesne, ale predsa – zvíťazil provýchodnejší, xenofóbnejší, populistickejší a arogantnejší kandidát. Zvíťazil politik, ktorý vyhral plebiscit o sebe samom. Vyhral ho aj vďaka tomu, že kým v roku 2014 sa Robert Fico ešte nemohol spoľahnúť na silu protiutečeneckých nálad, Miloš Zeman z nich ťažil mierou vrchovatou. Bude prezidentom polarizovanej krajiny, lebo svoju stratégiu úspechu založil na tom, že ju sám najviac polarizoval.

S priamymi prezidentskými voľbami je to rovnako ako s demokraciou. Spoľahlivo zabezpečia to, že nikto nemá lepšieho prezidenta, než akého si zaslúži.