Keď pred necelým mesiacom ministerstvo dopravy oznámilo, že výstavba kanála nie je ekonomický nezmysel, neznamenalo to automaticky, že sa v dohľadnom čase začne stavať, vysvetlil D. Ťok na piatkovom zoznámení verejnosti s projektom.

Ten nedávno dokončenú štúdiu uskutočniteľnosti označil za splnenú domácu úlohu, podľa ktorej sa vláda musí rozhodnúť, či bude v projekte pokračovať. Doteraz totiž projekt, ktorý napojí Česko na lodné trasy z Čierneho a Baltského mora, nemal jednoznačný súhlas Rakúska alebo Slovenska, ktoré by museli byť Česku pri jeho výstavbe partnermi.

„Aj predchádzajúca poľská vláda sa k tomuto projektu stavala skôr zdržanlivo. Prehodnotenie poľskej strany bolo pre mňa impulzom nechať štúdiu vôbec spracovať,“ uviedol D. Ťok.

Ekologické organizácie namietajú

Podľa ministra nie sú pravdivé argumenty rôznych ekologických organizácií, že na plánovanú vodnú stavbu nie je v Česku dostatok vody, alebo, že vodu pre lodnú dopravu bude odoberať z vodných tokov.

„Kanál bude pripomínať uzatvorenú sústavu rybníkov, medzi ktorými budú plavebné komory a čerpacie stanice prečerpávajúce vodu z jednej časti do druhej,“ uviedol Michal Trnka zo spoločnosti Aquatis, ktorá sa na spracovaní štúdie podieľala. Počas prevádzky sa z kanála odparí 2,2 metrov kubických vody za sekundu a tento výpadok sa bude dopĺňať v období, keď bude vody dosť, napríklad v období jarného odmäku.

Hlavným prínosom stavby je podľa ministerstva dopravy presunutie časti kamiónovej dopravy na ekologickejšie nákladné lode. Pomerne optimistický scenár záujmu o plavbu vychádza z prognózy ekonomického rastu Česka a okolitých krajín, ktorú spracovala poradenská spoločnosť Ernst & Young, uviedol Martin Pavel, ktorý sa tiež podieľal na vypracovaní štúdie. Poradenská firma predpokladá, že pri raste HDP o jeden percentuálny bod sa objem prepravy zvýši o 0,8 percenta.

Zeman pretláča megalomanský kanál Dunaj-Odra-Labe. Stál by 23 miliárd eur

Miloš Zeman si podáva ruky s Andrejom Kiskom.

Kolidovať môže s vysokorýchlostnými železnicami

Podľa šéfa stratégie rezortu dopravy Luďka Sosnu by sa z kamiónov a nákladných vlakov mohla na lode presunúť časť prepravy sypkých materiálov, ako je napríklad piesok a ďalšie tovary, ktoré sa rýchlo nekazia. Okrem toho by sa na nich mohli prepravovať kontajnery s textilom a elektronikou.

K výstavbe kanála ale nedôjde ihneď. Štúdia síce uvádza začatie výstavby po roku 2030, podľa L. Sosnu ale ide o pracovný optimistický dátum. Ten sa vzhľadom na skúsenosti z prípravy veľkých projektov pravdepodobne natiahne.

Možné oneskorenie začatia megastavby môže byť ale aj na prospech celej veci. Začatie výstavby kanála tak nebude v takej miere kolidovať so stavbou ďalšieho obrieho infraštruktúrneho projektu, ktorým je sieť vysokorýchlostných železníc.