Planéta sa nachádza na pokraji prekročenia kľúčového prahu otepľovania, varovala nedávno OSN. K nej sa pridávajú aj výskumníci Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), ktorí vo svojej výročnej správe „Stav globálnej klímy“ načrtli situácie, v ktorých extrémne poveternostné javy v roku 2023 negatívne ovplyvnili životy miliónov ľudí na celom svete a spôsobili ekonomické škody vo výške takmer 100 miliárd dolárov. Informuje o tom CNBC.
WMO uviedla, že došlo k prekonaniu viacerých rekordov, pokiaľ ide o ukazovatele, ako sú úrovne skleníkových plynov, teplo a acidifikácia oceánov, stúpanie hladiny morí či ústup ľadovcov. Organizácia potvrdila rok 2023 ako najteplejší v histórii a uviedla, že v období rokov 2014 až 2023 bolo najteplejšou dekádou. Globálna priemerná teplota bola vlani 1,45 stupňa Celzia nad predindustriálnymi úrovňami a mierne pod významným prahom otepľovania 1,5 stupňa Celzia.
Úroveň 1,5 stupňa Celzia je všeobecne uznávaná ako indikátor toho, kedy sa klimatické vplyvy stávajú čoraz škodlivejšími pre ľudí a planétu, čo konštatuje aj v Parížska klimatická dohoda z roku 2015. Extrémne teploty sú spôsobené najmä spaľovaním fosílnych palív. Nikdy sme neboli tak blízko ku kritickej hranici, uviedla vo vyhlásení generálna tajomníčka WMO Celeste Saulová s tým, že Zem posiela svetu výstrahu najvyššieho stupňa.
Správa WMO prichádza krátko po tom, ako Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S) Európskej únie uviedla, že svet prvýkrát prekonal 1,5 stupňa Celzia za celý rok. Zistenia zverejnené vo februári však nepredstavovali porušenie parížskej dohody. Jej cieľom je dlhodobo „obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod dva, najlepšie na 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím“.
Napriek tomu vedci opakovane zdôrazňujú naliehavú potrebu znížiť emisie skleníkových plynov, aby sa predišlo najhoršej klimatickej kríze. „Zem vysiela volanie o pomoc,“ povedal generálny tajomník OSN António Guterres.
Ďalšie dôležité správy
