Železničiari odviezli viac ľudí a zasa sú v strate

Vyplýva to z čísel, ktoré novinárom prezentoval manažment Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK).

Osobné vlaky majú veľkú perspektívu, ale aj slabé stránky, medzi ktorými je napríklad vysoká závislosť od štátnych dotácií a celková technická zaostalosť železničného sektora. Preto nové trendy v ZSSK stoja za pozornosť.

Závislí od dotácií

Vlaky si nevedia na seba zarobiť takmer nikde na svete, ale tie slovenské sú na tom ešte o čosi horšie. Z predaja cestovných lístkov a iných tržieb vedia pokryť len tretinu prevádzkových nákladov. Dve tretiny im posiela štátna kasa. Pri takomto pomere sa ZSSK radí v rámci EÚ medzi vlakové firmy, ktoré sú najviac závislé od štátu.

Je to aj preto, že z politických dôvodov držia vlakovú dopravu aj na tratiach, ktoré sú málo vyťažené. Vlaky jazdia sporadicky a ich naplnenosť je nízka. Ľudia ani technika sa preto nevyužívajú efektívne. Výkony a tržby v prepočte na zamestnanca sú nízke a náklady vysoké.

Ďalším dôvodom závislosti od dotácií je nízka cena cestovného. Spomedzi krajín V4 má Slovensko podľa generálneho riaditeľa ZSSK Filipa Hlubockého najlacnejšie vlaky.

Aj pre tieto dôvody ZSSK chýbajú zdroje na rozvoj perspektívnych liniek, ktoré by mohli generovať aj vyššie príjmy. ZSSK zatiaľ ako tak funguje, lebo nakupuje nové vlaky z eurofondov. Dlhodobo je ale táto závislosť od vonkajších zdrojoch neudržateľná, lebo