Nastupujúci prezident Spojených štátov Barack Obama priblížil ôsmeho januára svoje predstavy o zvrátení krízového vývoja amerického hospodárstva. Pri koncipovaní ozdravného plánu sa nechal inšpirovať opatreniami prezidenta Franklina D. Roosevelta na prekonanie Veľkej hospodárskej krízy, ktorá pred 80 rokmi rozbila americkú ekonomiku.
Vtedajší súbor stimulačných opatrení dostal označenie New Deal (Nový údel) a vyznačoval sa ráznym zasahovaním štátu do hospodárstva. Rozsah globalizácie v roku 2009 však vyvoláva otázku, či a do akej miery môže rooseveltovská receptúra poslúžiť na revitalizáciu súčasnej americkej a svetovej ekonomiky.
Štát ako vykopávka
Mnohým ekonómom a štátnikom zaváňa New Deal anachronizmom strápňujúci politikov, ktorí sa k nemu utiekajú. Svetová ekonomika 21. storočia sa vyznačuje presunom rozhodovacích kompetencií z národných rovín na nadnárodnú arénu a zo štátnych inštitúcií na súkromný sektor.
Osem rokov mienkotvornosti neokonzervativizmu počas dvoch prezidentských období Georgea W. Busha vytvorilo v mnohých kútoch sveta atmosféru, v ktorej sa štát považoval takmer za prekážku pokroku. Zakoreňujúci sa voľnotrhový fundamentalizmus vzbudzoval len minimálne obavy.
Obrat nastal v druhej polovici minulého roka, keď v USA praskla bublina hypotekárneho trhu a začali sa trhať siločiary celého finančníctva. Náhle sa dostali na pretras tabuizované pravidlá netransparentnej hry, ktorá sa vymkýňala z rúk tým najmocnejším z najmocnejších.
Desiatky miliónov Američanov neverili vlastným ušiam, keď počúvali o rozsahu škôd spôsobených niektorými skupinami finančníckej elity. Na vlne rozhorčenia verejnosti sa v predvolebnej atmosfére triumfálne zviezol prezidentský kandidát demokratov B. Obama, hlásajúci stručné a zrozumiteľné heslo, že chce zmenu. Slovo zmena (change) má v adrese i jeho webová stránka www.change.gov.
Otec štát
Federálna vláda vyčlenila na záchranu finančného sektora enormné prostriedky v sérii balíčkov umožňujúcich pumpovanie stá miliárd dolárov z verejných zdrojov. Odčerpávanie rôzneho druhu sa pohybuje rádovo v biliónoch dolárov.
Štát sa nečakane prejavil ako jediný akcieschopný záchranca najprv finančníctva a neskôr najohrozenejších priemyselných odvetví i zbankrotovaných regionálnych a municipálnych správ. Je paradoxom bushovského neokonzervativizmu, že rok 2008 zavŕšil pozdvihnutím štátu na piedestál najvyššej inštancie slúžiacej ako univerzálna transfúzna stanica pre finančný krvný obeh americkej ekonomiky.
Federálne zdroje sú však obmedzené a injekcie nedostanú všetci záujemcovia. Kritériá, podľa ktorých ich vyberajú, ponecháva odchádzajúca vláda zahmlené, čím provokuje reči o klientelizme vyvolených. Osudy bánk, spoločností a rozpočtových inštitúcií, ktorým sa pomoci neujde, dávajú podnety na konšpiratívne teórie o komplote kartelu bánk zraziť akcie a potom ich skúpiť za babku.
Transparentnosť
|
Franklin D. Roosevelt |
Nedostatočná transparentnosť sanačných opatrení Bushovej vlády viedla B. Obamu k dištancovaniu sa od nej. „Na rozdiel od politikov, ktorí rozdávajú peniaze pod rúškom tajomstva, budú rozhodnutia, kam investujeme, transparentné...,“ vyhlásil v prejave ôsmeho januára.
„Každý Američan bude môcť brať Washington na zodpovednosť za tieto rozhodnutia tak, že uvidí na internete, ako a na čo sa míňajú peniaze daňových poplatníkov,“ vysvetlil svoju zásadu transparentnosti. Takúto mieru otvorenosti rozvinula švédska vláda a berú si z nej príklad noví pobaltskí členovia EÚ, zbavujúci sa tajnostkárskych metód štátu z čias sovietskej minulosti.
Štyridsiaty štvrtý prezident B. Obama chce pristupovať k podopieraniu slabnúcej ekonomiky inak ako súčasný prezident G. W. Bush. Ten nasmeroval rozsiahlu pomoc finančnému sektoru a čiastočne automobilovému priemyslu.
Štyridsaťsedemročný B. Obama chce otvoriť federálny peňazovod nielen pre Wall Street, ale i Main Street, teda aj pre menšie firmy a biznisy, aké možno bežne vidieť na typickej Hlavnej ulici hocijakého amerického mestečka. Obamov dôraz na záchranu krízou dusených malých a stredných firiem, ktoré zamestnávajú väčšinu Američanov, vydráždil jeho protivníkov na salvy kritiky.
Utieka sa vraj k populizmu a vypomáha si metódami, ktoré použil na zmierňovanie následkov Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch prezident F. D. Roosevelt. Preberá po ňom údajne súbor hospodárskych a sociálnych opatrení New Deal, ktoré síce zmiernili dosah krízy, ale predĺžili jej trvanie.
Tvrdé slová
Odborným poradným skupinám B. Obamu bolo od začiatku zrejmé, že projekt American Recovery and Reinvestment Plan (Americký plán na obnovu a reinvestície) bude pripomínať rooseveltovský New Deal. B. Obama sa preto pri jeho prezentácii obrnil proti výčitkám a posmeškom z nového Nového údelu.
Na schválenie navrhovaných výdavkov vo výške zhruba 800 miliárd dolárov na nastávajúce dvojročné obdobie si musí nakloniť poslancov oboch komôr Kongresu a verejnú mienku, aby na nich tlačila. Z rooseveltovského Nového údelu cítiť pach stariny a naftalínu a nálepka nový Nový údel môže byť dvojsečnou zbraňou. Novému prezidentovi by sa preto viac hodilo, keby si jeho projekt vydobyl prezývku Green New Deal (Zelený Nový údel).
B. Obama vysvetlil v prejave zmysluplnosť zákrokov štátu do obnovy hospodárstva. Argumenty formuloval pre dve cieľové skupiny. Prvú tvoria poslanci Kongresu, akademici a žurnalisti, ktorým nehrozia existenčné starosti a hodnotia pomery s chladnou racionálnosťou. Druhá sa skladá z más voličov a drobného i stredného podnikateľského sektora a predstavuje Hlavnú ulicu.
Prekypuje emóciami a netají hnev nad bezohľadnými prechmatmi „tých veľkých a privilegovaných“. B. Obama hovoril aj za nich, keď konštatoval: „Táto kríza nevznikla vďaka historickej náhode či vďaka bežnému cyklickému vývoju ekonomiky a nevyviazneme z nej, ak budeme iba čakať na lepšie časy alebo sa spoliehať na ošúchané dogmy z minulosti,“ čím myslel napríklad axiómy o neviditeľnej regulačnej ruke voľného trhu. Nezabudol ani pranierovať mocenské štruktúry vo Washingtone a na Wall Streete za rozbujnené excesy.
Dal tým najavo, že sebakontrolné mechanizmy voľného trhu zlyhali a že nastal čas na čistenie Augiášovho chlieva. „Ak neurobíme nič, recesia sa môže vliecť ešte roky. Nezamestnanosť môže dosiahnuť dvojciferné percento,“ vypočítaval riziká nezasahovania.
„Môžeme premárniť potenciál celej generácie a ďalším mladým ľuďom sa rozplynú sny o vysokoškolskom vzdelaní alebo získaní kvalifikácie v odboroch, ktorým patrí budúcnosť,“ varoval. „A naša krajina príde o konkurencieschopnosť... Slovom, zlá situácia sa ešte zhorší.“
Autor je spolupracovník TRENDU.
Foto - SITA/AP, Profimedia.cz
