Z prognózy ropného giganta World Energy Outlook 2035, ktorá predpovedá budúce trendy na energetických trhoch, ďalej vyplýva, že tempo rastu svetového dopytu po energii sa v nasledujúcich vyše dvadsiatich rokoch spomalí. Napriek tomu sa však do roku 2035 zvýši o 41 percent, v predchádzajúcich 23 rokoch dopyt stúpol až o viac ako polovicu.

Najväčším ťahúňom budú rozvíjajúce sa ekonomiky, najmä rastúca spotreba v Číne a v Indii. Vo vyspelých ekonomikách Severnej Ameriky a Európy sa bude naopak hlad po energii zvyšovať len pomaly.

Podľa hlavného ekonóma BP Christofa Rühla treba za celkovým spomalením dopytu hľadať efektívnejšie využívanie energie. "Jednoducho povedané, ľudia hľadajú spôsoby, ako energiu využívať efektívnejšie, pretože im to šetrí peniaze," povedal podľa serveru BBC.

Ani stúpajúci záujem o väčšie využívanie zelenej energie a čoraz populárnejšia ťažba surovín z bridlicových hornín však nezabráni prudkému rastu svetových emisií oxidu uhličitého. V priebehu 21 rokov stúpnu až o 29 percent. Podľa BP sa tak stane napriek tomu, že v Spojených štátoch a Európe bude ich objem klesať.

Horiaci plyn (z bridlíc) síce produkuje podstatne menej emisií CO2 ako spaľovanie uhlia, jeho spotreba však bude pre narastajúcu energetickú potrebu aj tak stúpať. A uhlie, ktoré by sa pôvodne spálilo napríklad v USA, využijú inde. Jeho spotreba prekonáva najmä v ázijských krajinách kvôli nižšej cene rekordné úrovne.

Z prognózy ďalej vyplýva, že ťažba ropy a plynu z bridlíc v Spojených štátoch výrazne ovplyvní celú globálnu ekonomiku. Okrem toho, že sa USA vďaka nej stanú energeticky sebestačnými, výrazne to zhorší situáciu blízkovýchodných krajín produkujúcich ropu. Okrem nižšieho vývozu do USA zníži príjmy z exportu týchto krajín aj rastúci dopyt na ich domácich trhoch. Zatiaľ čo spotreba energia na Blízkom východe narastie do roku 2035 až o 77 percent, nárast tempa ťažby ropy bude len polovičný. Na export tak bude môcť použiť len 65 percent celkovej produkcie ropy, v súčasnosti je to o sedem percentných bodov viac.

BP predpovedá, že po úspešnej ťažbe z bridlíc v USA sa budú pokúšať o rozmach v tomto odvetví aj Rusko a krajiny Južnej Ameriky.

Energetická skupina očakáva, že zásadný prerod USA z dovozcu na vývozcu energií sa udeje už do roku 2018, zatiaľ čo dopyt v Ázii stúpne do roku 2035 až o 80 percent. Táto zmena by mala mať za následok ďalekosiahle dôsledky pre čínsko-americké vzťahy i hodnotu dolára.

Nadchádzajúca americká sebestačnosť v oblasti energetiky núti ekonómov špekulovať o tom, že krajina je na prahu novej éry industrializácie.

Podľa Ch. Rühla existuje ešte jeden aspekt, ktorého sa výrazná zmena dotkne. Je ním platobná bilancia krajiny. "Keď som sa naposledy pozeral, viac než 50 percent deficitu amerického tovaru a služieb pochádzalo z platieb za dovoz fosílnych palív. Spolu s tým, ako sa zo Spojených štátov stane exportná krajina, sa toto stane minulosťou," vysvetlil. BP predpovedá, že plyn bude do roku 2035 tvoriť až 27 percent z celosvetovej spotreby energie.

"Ak sa spýtate akékoľvek ekonóma, čo bolo najväčším zdrojom celosvetovej nestability za posledných povedzme desať rokov, 8 z 10 by zahrnulo makroekonomickú nerovnováhu - veľký deficit obchodnej bilancie v USA a veľký prebytok v Číne," uviedol podľa denníka The Daily Telegraph s tým, že sily sa teraz budú vyrovnávať.

V minulosti bola ťažba z bridlíc pre technologickú náročnosť neuskutočniteľná, teraz sa objavujú nové náleziská po celom svete. Z okolitých krajín sa vo veľkom chystá na ťažbu Poľsko, malo by ju rozbehnúť už v tomto roku.

Medzivládny panel pre klimatické zmeny varuje pred ďalším otepľovaním Zeme. O ďalšie dva stupne Celzia teplejšia planéta by údajne mala katastrofálne a nezvrátiteľné následky. Stále sa však tomuto osudu dá podľa odborníkov zabrániť.