Zdvihne vláda ruku za povinné očkovanie proti covidu? Rezorty kujú plány, ľudia sú v strehu

Povinné očkovanie proti koranovírusu na Slovensku vraj nebude. Opak je pravdou, ale zatiaľ iba v niektorých krajinách, Európu nevynímajúc. A je ich čoraz viac.

Najmä ak sa pozrieme spätne na posledné mesiace pandémie, naskytujú sa v tomto prípade viaceré otázky, akoby sa k tomuto kroku postavila súčasná vláda pod vedením Eduarda Hegera. Tá si necháva otvorené zadné dvierka. Z pohľadu právnej roviny tam údajne takýto priestor existuje. TREND zisťoval viac.

Čo sa vláda doteraz rozhodla urobiť, to spravila. A nenechá si do toho hovoriť. Skeptici to vidia tak, že možno podobne uvažuje aj teraz, pri téme povinného očkovania. O všetkom sa verejnosť spravidla dozvie až dodatočne.

Napríklad, podobne to bolo aj vlani v novembri pri celoplošnom testovaní ohlásenom vtedy ešte premiérom Igorom Matovičom, súčasným ministrom financií. Podľa neho sme vtedy vraj objavili atómovú bombu proti koronavírusu. Nestalo sa tak. Následne ľuďom venoval jedno zo svojich ospravedlnení.

„Prepáčte mi, že sme vás donútili ísť na tento test. Ale tým donútením sme len chceli, aby ste si uvedomili, že sloboda musí byť spojená aj so zodpovednosťou, so zodpovednosťou voči tým ľuďom, ktorí oprávnene chcú svoje životy a zdravie chrániť,“ uviedol následne pre médiá I. Matovič. 

V marci tohto roka, bez súhlasu vládnej koalície zase dohodol nákup 2 miliónov ruských vakcín Sputnik V. Napokon exminister zdravotníctva Marek Krajčí nakúpil 200-tisíc dávok, využitie má zhruba 40-tisíc z nich, zvyšok sme vrátili do Ruska.

To, čo vláda pod vedením Eduarda Hegera skutočne chystá ohľadom povinného očkovania, je zatiaľ vo hviezdach. Súčasné vyjadrenia čelných predstaviteľov však dávajú čo-to tušiť, ale zatiaľ len vo veľmi teoretickej rovine. Sú medzi nimi hlasy odporcov i zástancov tohto kroku.

Zdvihne vláda ruku aj na Slovensku?

Faktom ostáva, že povinné očkovanie proti koronavírusu sa čoraz častejšie spomína vo viacerých krajinách. Stačí si pozrieť rôzne oficiálne spravodajské agentúrne správy zo sveta, ktoré sa dajú bez problémov overiť.

Napriek tomu, že  Rada Európy rozhodla 27. januára 2021 svojím hlasovaním v rezolúcii č. 2361 (2021) o zákaze ustanovenia povinnosti očkovania členským štátom. Mnohé štáty pritom ešte pred pár mesiacmi uvádzali, že očkovanie bude len dobrovoľné, teraz zmenili názor. 

Tu je pár  najaktuálnejších príkladov z posledných dní.  Najnovšie napríklad v pondelok 12. júla v Chorvátsku niektorí tamojší stredo-ľaví opoziční zákonodarcovia naznačili, že zrejme podporia takéto legislatívne riešenie. Napísal to chorvátsky denník Večernji list, na ktorý sa odvolala tlačová agentúra HINA. Chorvátsky prezident Zoran Milanovič už vyhlásil, že povinné očkovanie bude preňho prijateľné, ak ho podporí dvojtretinová väčšina zákonodarcov v parlamente.

Aj francúzska vláda v týchto dňoch uvažuje o zavedení práve tejto povinnosti pre opatrovateľov, čo spustilo niekedy až vášnivé diskusie na verejnosti. Francúzsky prezident Emmanuel Macron dokonca ohlásil 12. júla zavedenie povinného očkovania pre všetkých zdravotníkov. 

Grécka vláda podľa agentúry Reuters dostala 8. júla odporúčanie od národnej bioetickej komisie ohľadom povinného očkovania pre špecifické skupiny profesií.  Skutočnosť o pár dní... Grécko 12. júla nariadilo povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 zdravotníkom vrátane všetkých zamestnancov domovov dôchodcov. Očkovanie pre pracovníkov v zdravotníctve, a to ako v štátnom tak i súkromnom sektore, bude povinné od 1. septembra. Oznámil to grécky premiér Kyriakos Mitsotakis, ktorého citovala agentúra AFP.  

Aj minister zdravotníctva vo Veľkej Británii, kde variant delta už prevažuje, oznámil, že v Anglicku sa stane očkovanie povinným – a to pre zamestnancov opatrovateľských domovov. Ak návrh zákona schváli parlament, od októbra budú musieť všetci pracovníci domovov sociálnych služieb byť zaočkovaní dvoma dávkami vakcíny. Výnimku dostanú len tí, ktorí tak nebudú môcť urobiť zo zdravotných dôvodov. 

Turkménska vláda len deň predtým uviedla, že zavádza povinné očkovanie pre všetkých dospelých od 18 rokov, uviedla agentúra AFP. Lotyšská vláda v rovnaký deň rozhodla, že takéto očkovanie bude povinné pre ľudí pracujúcich v medicínskych, sociálnych, vzdelávacích i v iných zariadeniach. V prípade, že sa zamestnanci týchto zariadení odmietnu zaočkovať, zamestnávateľ ich bude môcť prepustiť z práce.

Štát zatiaľ všetko popiera

Na Slovensku je zatiaľ opäť ticho pred búrkou. Možno sa domnievať, že na tento trend súčasná vláda pod vedením Eduarda Hegera nenaskočí, hoci to zatiaľ vehementne popiera? Mnohí sa budú snažiť čítať medzi riadkami.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková minulý týždeň po rokovaní vlády pre agentúru TASR uviedla, že pri povinnom očkovaní vidí ústavný priestor, no je skôr za jeho dobrovoľnosť. „Z ústavnoprávneho hľadiska je možné sa rozprávať o povinnom očkovaní, nakoniec, to tu máme už dnes,“ poznamenala. Považuje za dobré, aby ľudia mali pozitívny vzťah k očkovaniu a nie aby ich niekto nútil.

Informáciu o chystanom povinnom očkovaní poprel pred dvomi týždňami i minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. „Chcel by som všetkých ubezpečiť, že to tak nie je a ani nebude,“ povedal pred médiami. Uviedol však, že zaočkovanosť Slovenska je nízka a intenzita možnej tretej vlny závisí od toho, koľko Slovákov bude chránených vakcínou.

Jednou z možností, ako zlepšiť zaočkovanosť, by podľa ministra zdravotníctva mohlo byť povinné očkovanie určitých skupín obyvateľov, pripustil pre Denník N 17. júna. Týkať by sa to teoreticky mohlo niektorých zamestnaní alebo určitých vekových kategórii, napríklad ľudí nad 60 rokov. Potvrdil, že momentálne túto možnosť posudzuje ministerstvo spravodlivosti.

V rovnakom období strana Sme rodina pod vedením Borisa Kollára uviedla na svojom sociálnom statuse, že je proti povinnému očkovaniu. Strana OĽaNO v diskusiách na túto tému spravidla tvrdí, že si nechajú poradiť od odborníkov. Rovnako to vníma aj strana Za ľudí, pričom očkovanie by malo byť podľa nich podmienkou minimálne na prijatie do zariadení sociálnych služieb.  

Nutnosť legislatívnych zmien

Povinné očkovanie nie je na Slovensku novinkou, v súčasnosti sa povinne očkuje proti desiatim prenosným ochoreniam. Medzi nimi sú napríklad záškrt, tetanus či detská obrna.

Pri očkovaní proti covidu oponenti často poukazujú na to, že výskumy o efektivite budú pokračovať roky, výrobcovia neručia za tieto vakcíny, toto bremeno preberajú jednotlivé štáty a Európska komisia, keďže vakcínam vydala len podmienené uvedenie na trh. Otázok, ktoré ľuďom štát v žiadnej očkovacej kampani nevysvetlil, je mnoho. Chýbali tiež diskusie z pohľadu rôznych názorov na túto tému, ako tomu bolo vo viacerých krajinách. 

Čoraz hlasnejšie sa ozývajú hlasy, že treba konečne odškodňovať nežiadúce účinky vakcín kvôli zvýšeniu dôvery ľudí. Odškodňovacie schémy má už 25 krajín sveta – od USA cez Veľkú Britániu a ďalšie európske krajiny, vrátane našich susedov.  Svetová zdravotnícka organizácia WHO už vo februári tohto roka oznámila vznik prvej medzinárodnej schémy na odškodňovanie nežiadúcich účinkov vakcín proti Covid-19.  U nás nič také nie je na stole.  

Informovaný súhlas, ktorý podpisujú očkovaní, prenáša zodpovednosť na pacienta. Inak  rezort zdravotníctva spravidla k tejto téme uvádza, že zodpovednosť vraj nesie štát. Ľudia však vedia, že takéto reči sa dobre hovoria, ale realita je iná…   Nežiaduce účinky sa hlásia štandardne Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv, ktorý následne v prípade potreby volí ďalší postup.

Štát podľa Ondřeja Majera, partnera advokátskej kancelárie Havel & Partners, teoreticky môže zaviesť povinné očkovanie, a to v extrémnom prípade aj plošne. Formu a spôsob, akým to dosiahne, je ale ťažké predpokladať. „Vždy však bude treba posudzovať, či je povinné očkovanie v stanovenom rozsahu skutočne nevyhnutné pre dosiahnutie sledovaného cieľa,“ objasnil O. Majer.

Je teda táto téma aktuálne v hre? Ide v tejto chvíli o hypotetickú otázku, keďže nemáme povinné očkovanie, potvrdil pre TREND Peter Bubla, hovorca rezortu spravodlivosti.  „Prípadná nutnosť legislatívnych zmien by závisela, v akej šírke a s akými následkami a povinnosťami by sa povinné očkovanie zavádzalo,“ dodáva hovorca.

Vláda by mala v rámci ochrany verejného zdravia stanoviť jasné pravidlá, ktorými sa budú všetci v praxi riadiť, firmy či zamestnávateľov nevynímajúc. Podľa O. Majera nie je vhodné, aby štát prenášal na zamestnávateľov či iné osoby, zodpovednosť za kontrolu podmienok očkovania, či prípadné „sankcie“ za nedodržanie pravidiel očkovania, napríklad výpoveďou.

„Takýto zásah do práv pracovníka zo strany zamestnávateľa vnímame ako problematický aj z pohľadu ústavných práv zamestnanca,“ dodáva O. Majer.

Nad mnohými otázkami stoja aj živnostníci či eseročky, ktoré majú nastavené pracovné vzťahy s obchodnými partnermi. Podmienky ich spolupráce neupravuje Zákonník práce. „Je preto len na nich, ako si svoju spoluprácu dohodnú, a či jej podmienky budú akceptovať,“ spresňuje partner advokátskej kancelárie.

Verejný záujem nad osobné práva

Ústavný súd už raz, v roku 2014, vyhlásil, že v prípade očkovania ide právo na súkromie bokom. Rozhodol tak v spore o tom, či má rodič právo odmietnuť povinné očkovanie pre svoje dieťa. Na zavedenie povinného očkovania proti covidu by muselo dôjsť k rozsiahlej novelizácii legislatívy.

V súčasnosti si to nevie úplne predstaviť ani odborníčka na pracovné a antidiskriminačné právo z Katedry pracovného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Denisa Nevická.

„Bolo by však možné zmeniť ustanovenia právnych predpisov o zákaze diskriminácie takým spôsobom, aby mohli zamestnávatelia a štát zvýhodňovať zaočkovaných. To by mohlo viesť k nárastu záujmu o očkovanie. Treba zachovať práva tých osôb, ktoré sa zo zdravotných dôvodov očkovať nesmú,“ spresnila odborníčka.

Ak by teda štát nariadil povinné očkovanie, nebolo by to podľa nej cez pracovnoprávnu legislatívu, ale cez právne predpisy v oblasti ochrany a podpory verejného zdravia. „ Treba však upozorniť, že existujú aj osoby, ktoré sa zo zdravotných dôvodov očkovať nesmú a takéto osoby nemôže štát za žiadnych okolností znevýhodniť,“ dodáva na záver D. Nevická.