Voda je strategická surovina. A Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) je pre hlavné mesto a okolie strategická firma. Aj keď do mestských rozpočtov akcionárov – samospráv nikdy nepriniesla žiadne peniaze. Všetky zisky sa vždy reinvestovali do obnovy. Ale teraz, keď vysychá bratislavský rozpočet, pripravujú manažéri BVS aj prípadný predaj jej prevádzky.
Téma na kampaň
Podnik má z pohľadu vodárenských firiem na Slovensku najvyššiu hodnotu. A to preto, že má kvalitné a výdatné pramene, ako aj veľa zákazníkov na relatívne malom území. Ako bohatá spoločnosť sa vyhýbala úverom. Podľa štúdie, ktorú spracovali analytici BVS, sa štandardná výška dlhového financovania vo vodárenských firmách v Česku a na Slovensku pohybuje od 50 percent vyššie: „My máme ukazovateľ zadlženosti na úrovni 11 percent a to je rozvojový potenciál BVS,“ hovorí generálny riaditeľ Radoslav Jakab. Na druhej strane čakajú na firmu zložitejšie časy. Budú sa musieť obnovovať vodovody a kanalizácie, ktoré boli budované v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch a teraz postupne dosluhujú. Takže podniku nebudú stačiť na obnovu iba bežné odpisy, bude musieť do nových potrubí investovať masívnejšie. Okrem toho, že si viac peňazí pýta obnova, viac potrebuje aj majoritný akcionár – mesto.
Tieto výzvy priviedli bankára R. Jakaba pred rokom a pol na riaditeľskú stoličku. Striedal dlhoročného šéfa Daniela Gemerana, ktorý odišiel spolu s celým manažmentom po voľbách a viacerých medializovaných škandáloch. Išlo napríklad o „zlatý padák“, čo si nechal schváliť pár mesiacov pred odchodom, ktorý po výmene na poste primátora očakával. Bol desaťnásobkom priemernej mzdy, predtým mal „iba“ desaťnásobok základnej (približne polovica z priemernej). R. Jakab na otázku o svojom odstupnom hovorí, že valné zhromaždenie manažmentu schválilo päť priemerných platov. Teda polovicu „odchodného“ bývalého manažmentu, ktorý riadil firmu osem rokov. R. Jakab s tímom dostali zatiaľ mandát na štyri.
Tento šéf firmy nechce medializovať, ako sa k nemu ponuka riadiť jedny z najväčších vodární na Slovensku dostala. Debaty s primátorom a jeho tímom boli podľa neho vecné so zadaním smeru, ako spoločnosť budovať. „Išlo o to, či pôjdeme cestou napríklad lacnej vody alebo väčších investícií. Skombinovať sa to nedá. Som za investície,“ tvrdí R. Jakab. Dodáva, že predstavy mesta pritom nevychádzali z úplného poznania problému, keďže za bývalého manažmentu akcionári do firmy veľmi nevideli, nehovoriac o prehľade o dcérskych spoločnostiach.
BVS bola jednou z ústredných tém predvolebnej kampane na post primátora. Obaja hlavní kandidáti – Milan Ftáčnik aj Magdaléna Vášáryová – kritizovali hospodárenie manažmentu aj s konkrétnymi prípadmi.
Zdroj: Maňo Štrauch
Suchoty v mestskej kase
Mesto Bratislava je v zlej finančnej kondícii. Samospráva hľadá na zaplátanie dier v rozpočte rôzne cesty. Od minulého roka napríklad predáva prebytočný majetok – pozemky, budovy a podobne. No výnosy z týchto aktivít sú zatiaľ minimálne. R. Jakab hovorí, že sú úvahy o zriadení takzvaného prevádzkového modelu fungovania BVS, ktorý by mestu priniesol peniaze. „Takže moja misia na tomto poste bola zefektívniť a sprehľadniť fungovanie firmy a pripraviť ju na prípadný predaj prevádzkovej licencie,“ vysvetľuje.
M. Ftáčnik mu mal povedať, že ak sa finančná situácia mesta nebude vyvíjať dobre, bude o prevádzkovom modeli uvažovať. Spočíva v tom, že by sa vyčlenila prevádzka dodávky pitnej vody a kanalizácie a licencia na ňu by sa tendrovala. Akcionári by za ňu získali istú sumu okamžite a poplatky každý rok. Majetok – vodovody a kanalizácie – by zostal vo vlastníctve miest a obcí. Ale všetok servis okolo nich by robila prevádzková firma.
Podobne funguje napríklad Stredoslovenská vodárenská spoločnosť či Podtatranská vodárenská spoločnosť. Obe už iba kontrolujú majetok a celý biznis okolo dodávky a odkanalizovania vody riešia prevádzkové firmy vo vlastníctve francúzskej Veolie. Iná francúzska firma Ondeo patriaca do koncernu GDF Suez dodáva vodu v Trenčianskom kraji. V roku 1999 kúpila majoritu v Trenčianskej vodohospodárskej spoločnosti, ktorá prevádzkuje vodovody a kanalizácie pre Trenčianske vodárne a kanalizácie (vlastnené stále mestami a obcami). Takéto biznis modely sú výhodné okrem iného aj tým, že dovoľujú vodárenským firmám čerpať na obnovu sietí eurofondy.
Predchádzajúce vedenie sa na tieto úvahy pozerá rezervovane. Bývalý predseda dozornej rady BVS Karol Kolada hovorí, že oni vždy privatizáciu v BVS odmietali: „Firma by mala zostať v rukách miest a obcí. A ako doteraz by sa mali zo zisku platiť investičné projekty.“ Bývalý riaditeľ D. Gemeran hovorí, že v dnešnej finančnej situácii mesta sú úvahy o inom biznis modeli logické. Ale ide o politickú otázku, a tak to nechcel bližšie hodnotiť. Fakt však je, že práve bývalému vedeniu sa čiastočná privatizácia podarila. Do dcérskej firmy BVS, spoločnosti Infra Services nechali vstúpiť súkromnú spoločnosť Hass (TREND 2/2011) zo Zlatých Moraviec.
Čo sa sype zo skrine
R. Jakab hovorí, že keď prišiel minulé leto do firmy, bola v istom zmysle uspatá. Akoby každý už mesiace cítil, že sa bude meniť vedenie. „Mali sme s tým mierne prevádzkové problémy. A tento rok sme zistili, že aj investičné, keďže veľa investičných projektov sa zastavilo a nemali sme projektovú dokumentáciu a povolenia na práce,“ vysvetľuje. Preto teraz BVS neplní investičný plán a peniaze – pár desiatok miliónov eur – jej ležia na účte. D. Gemeran to odmieta. Tvrdí, že investičných projektov mali v BVS pripravených viac, ako bolo plánované.
V predvolebnej kampani rezonovali prípady nehospodárneho šafárenia s majetkom BVS. Reč bola o predražených službách, ktoré fakturovala dcérska firma Infra Services (IS), alebo nevýhodne lízovaných autách. R. Jakab konštatoval, že našli zmluvy, ktoré boli výrazne nevýhodné pre BVS. Niektoré z nich mali byť dokonca podpísané predošlým manažmentom tesne pred jeho odchodom: „Keď sme si dali oceniť rovnaké automobily u inej lízingovej firmy, rozdiel bol zásadný. Pri niektorých typoch áut sme preplácali aj polovicu,“ dodáva.
IS autá lízuje od firmy AWL a na základe exkluzívnej zmluvy ich do roku 2020 poskytuje matke. AWL, ktorá vznikla v roku 2007, vlastní Eduard Glatz, bývalý spolumajiteľ predajne áut Autopolis. Autá pochádzajú od tohto autodílera. A hoci firmy majú iné sídla, telefónne číslo do AWL je jednou z klapiek, ktoré má Autopolis. Jeden zo spoločníkov Autopolisu Jaroslav Paulický šéfoval vyše dva roky práve IS. S E. Glatzom a ani J. Paulickým sa TRENDU nepodarilo spojiť.
R. Jakab staré zmluvy veľmi komentovať nechce. Celkovú škodu z týchto zmlúv sa neodváži odhadnúť, ale podľa neho išlo o milióny eur. D. Gemeran sa nevedel k nevýhodným zmluvám vyjadriť, pretože nevie, o aké konkrétne ide, vraj o nich počul iba z médií.
Zdroj: Karol Hrebíček
Vinníkov niet
R. Jakab hovorí, že keď robili právne analýzy nevýhodných zmlúv, zistili, že manévrovacie podmienky BVS sú minimálne.„Nedokázali sme zmluvy zrušiť bez toho, aby to nebolo pre firmu finančne bolestivejšie ako zachovanie status quo,“ dodáva. Možnosti pre trestnú zodpovednosť bývalých štatutárnych zástupcov BVS sú malé, aj keď stále prebiehajú právne šetrenia. „Aj keď boli zmluvy exkluzívne, neštandardné, nevýhodné pre BVS, je podľa právnikov ťažké preukázať spáchanie trestného činu,“ opisuje R. Jakab. Zatiaľ sa zameral na otvorené, ktoré stále platili alebo sa mali podpísať. V budúcnosti sa chce pozrieť aj na už mŕtve zmluvy. Aj keď sa niektoré kontrakty nedajú zmeniť, dohodol nový manažment BVS a IS od dodávateľov aspoň ústupky. Napríklad pri dodávke áut musí lízingovka dorovnať ich ceny na úrovne konkurencie, ak nie nižšie. Kvôli komplikáciám na strane dodávateľa sa zastavila aj rekonštrukcia sídla BVS. V novom tendri dosiahla firma cenu tri milióny eur. Pôvodná bola takmer osem miliónov. V BVS plánujú tento rok hospodáriť so ziskom okolo pol milióna eur. Keď sa do toho započíta aj zisk Infra Service (okolo 800-tisíc) a vyrovnaný rozpočet Bionergy, tak to bude suma ako v roku 2011. Z IS si akcionár Hass zoberie skoro polovicu. Ceny vodného a stočného navrhuje predstavenstvo BVS zvyšovať. Potrebuje suhlas od valného zhromaždenia a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. R. Jakab tvrdí, že by ten nárast mal byť oproti predošlým nízky.
Foto - Maňo Štrauch, Karol Hrebíček